Dedenie sa na Slovensku riadi zákonom starým niekoľko desaťročí, ktorý nie vždy umožňuje nakladať s majetkom podľa vôle poručiteľa či poručiteľky. Ak nechcete deťom zanechať majetok, môžete ich vydediť. Na to, aby však vydedenie platilo, musí spĺňať zákonné náležitosti. Detaily sme zisťovali v relácii RTVS Peniaze.
Slovenský právny poriadok rozoznáva štyri skupiny dedičov. Do prvej skupiny spadá manžel, respektíve manželka a vlastné deti poručiteľa alebo poručiteľky. Tie sú zároveň neopomenuteľnými dedičmi či dedičkami a musia, ak by neboli vydedení, nejaký majetok zdediť.
Vydedeniu a jeho náležitostiam sme sa venovali v relácii RTVS Peniaze:
Vydedenie je možné spísaním listiny o vydedení. V prípade, ak by poručiteľ alebo poručiteľka chcela vydediť konkrétneho syna alebo dcéru, môže tak určiť. To sa však už nebude vzťahovať na ich deti.
„Ak poručiteľ zamýšľa vydediť celú líniu svojej rodiny, potom to musí explicitne v listine o vydedení uviesť. Pri deťoch svojich detí, teda ďalších dedičov, však nepotrebuje uvádzať dôvody, tieto sa budú vzťahovať k ich rodičom,“ priblížil advokát Jozef Krkošek.
Dedič alebo dedička môže vydedenie súdne napadnúť v prípade, ak nesúhlasí s jeho dôvodmi. Ako žalobca by bol však zaťažený dôkazným bremenom.
„Dokazovanie v takomto konaní je veľmi komplikované, keďže si musíme uvedomiť, že osoba, ktorá spisovala listinu o vydedení, už nežije. Teda nevie podať priame svedectvo o skutočnostiach zmienených v tejto listine,“ podotkol Krkošek s tým, že tieto konania sú aj pomerne časovo náročné.
Vydedenie musí spĺňať náležitosti
Na to, aby vydedenie platilo, musí spĺňať isté zákonné náležitosti. Okrem toho, že musí mať istú formu, musí spĺňať aj tzv. materiálne znaky, respektíve dôvody, prečo by malo takéto vydedenie platiť.
„Dôvodom na vydedenie je, že potomok neposkytuje pomoc v chorobe, starobe alebo pri inej závažnej situácii. Vedie trvalo neusporiadaný život. Bol odsúdený na trest odňatia slobody v dĺžke najmenej jedného roka za úmyselný trestný čin. Alebo v prípade, ak trvalo neprejavuje záujem o tohto poručiteľa,“ priblížila advokátka Hana Kováčiková.
Neusporiadaný život môže poručiteľ alebo poručiteľka vysvetliť v zmysle, že dieťa nenavštevovalo nejaký kostol alebo nevykonávalo nejaké obrady podľa nejakej viery. To však podľa advokáta nestačí.
„Malo by ísť o také správanie toho dediča, ktoré sa vo všeobecnosti vníma ako neakceptovateľné. Môže to byť napríklad drogová závislosť, a podobne,“ vysvetlil Krkošek.
