V histórií samostatnej Slovenskej republiky sa konali voľby do európskeho parlamentu štyrikrát. Každé volebné obdobie trvalo 5 rokov a doteraz sme si volili 14 europoslancov. Historické údaje si môžete pozrieť po kliknutí na konkrétny rok.
Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 sa na Slovensku uskutočnili 25. mája. V 28 štátoch Európskej únie trvali v rozpätí od 23. do 26 mája.
Do europarlamentu sa podľa Lisabonskej zmluvy,volilo 751 poslancov. Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ sa však Európska rada rozhodla, že prerozdelí 27 zo 73 kresiel medzi členské štáty. Výsledkom bolo celkových 705 poslancov EP. Volieb sa zúčastnilo 50,66 percenta voličov, čo predstavuj viac ako osempercentný nárast oproti voľbám pred piatimi rokmi. Išlo zároveň o najvyššiu účasť od volieb v roku 1994.
Najviac kresiel v Európskom parlamente získala Európska ľudová strana (EĽS). Stredoľavé a stredopravé strany utrpeli straty. Naopak, liberálne, centristické a proeurópske strany dosiahli vyššie zisky. Najviac si od predchádzajúcich volieb polepšila frakcia Renew Europe. Pribudlo aj viac nezaradených poslancov. Poslanci EĽS dominovali najviac v Maďarsku a Nemecku. Vo Francúzsku a Taliansku prevážili nezaradení poslanci.
Občania Slovenska si volili 14 svojich zástupcov, o jedného viac ako v predchádzajúcich voľbách. Účasť oprávnených voličov vo voľbách dosiahla 22,74 percenta, čo bolo doposiaľ najviac od vstupu do EÚ. Napriek tomu sa Slovensko umiestnilo medzi členskými krajinami s najnižšou volebnou účasťou.
Eurovoľby 2009 na Slovensku vyhrala koalícia strán PS a SPOLU s 20,11 percentami. Do europarlamentu sa tiež prekrúžkovali strany Smer-SD, ĽSNS, KDH, SaS a OĽANO.
PS / SPOLU – 20,11 percenta (2 + 2 mandáty) Smer-SD – 15,72 percenta (3 mandáty) ĽSNS – 12,07 percenta (2 mandáty) KDH – 9,69 percenta (2 mandáty) SaS – 9,62 percenta (2 mandáty) OĽANO – 5,25 percenta (1 mandát)Slovensko v období 2019 – 2024 reprezentovali v Európskom parlamente títo poslanci:
Michal Šimečka (PS, SPOLU / Renew Europe) Martin Hojsík (PS, SPOLU/ Renew Europe) Michal Wiezik (PS, SPOLU / EPP – Renew Europe) Vladimír Bilčík (PS, SPOLU – nezávislý / EPP) Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD / S&D – nezaradení) Miroslav Číž (Smer-SD / S&D) Robert Hajšel (Smer-SD / S&D) Milan Uhrík (ĽSNS / nezaradení) Miroslav Radačovský (ĽSNS / nezaradení) Ivan Štefanec (KDH / EPP) Miriam Lexmann (KDH / EPP) *po Brexite Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS / ECR – Renew Europe) Eugen Jurzyca (SaS / ECR) Peter Pollák (OĽANO / ARCR)Šimečka bol členom a podpredsedom politickej skupiny Renew Europe. Ako historicky prvý Slovák zastával post podpredsedu Európskeho parlamentu. Bol tiež členom výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest, delegácie pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina, výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Po parlamentných voľbách v roku 2023 a jeho zvolení do Národnej rady SR rezignoval na post podpredsedu europarlamentu a opustil europarlament. V októbri 2023 sa stal podpredsedom slovenského parlamentu.
Hojsík je členom politickej skupiny Renew Europe. Po odchode Michala Šimečku do slovenskej politiky ho Hojsík nahradil na poste podpredsedu Európskeho parlamentu. V europarlamente tiež zastáva post podpredsedu vyšetrovacieho výboru pre ochranu zvierat počas prepravy. Ďalej je členom výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, delegácie pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie a so Združením národov juhovýchodnej Ázie, delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest.
Wiezik bol najprv členom Európskej ľudovej strany (EĽS), neskôr skupiny Renew Europe. Wiezik pôsobí vo výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a výbore pre petície. Do januára 2022 bol tiež členom výboru pre kontrolu rozpočtu. Dva a pol roka tiež pôsobil v delegácii pre vzťahy s Iránom.
Bilčík je členom EĽS. Zastáva post predsedu delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora. Je tiež členom výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Severné Macedónsko. Počas funkčného obdobia pôsobil aj v osobitnom výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii, vrátane dezinformácií a pre posilnenie integrity, transparentnosti a zodpovednosti v Európskom parlamente.
Beňová bola členkou Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov Európskom parlamente (S&D), členstva sa vzdala po tom, ako Strana európskych socialistov (PES) pozastavila členstvo Smeru-SD. V súčasnosti tak pôsobí ako nezaradená poslankyňa a je členkou výboru pre kontrolu rozpočtu. Kým neopustila S&D, pôsobila aj ako členka predsedníctva europarlamentu, vo výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a v delegácii pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ.
Číž bol členom S&D. Bol tiež členom výboru pre medzinárodný obchod, delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a delegácie pri Parlamentnom výbore Cariforum – EÚ. V europarlament pôsobil až do svojej smrti 29. decembra 2022.
Hajšel je členom S&D. V europarlamente je súčasťou delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan a pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Gruzínsko a delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest. Zároveň pôsobí vo výbore pre priemysel výskum a energetiku.
Uhrík pôsobí v europarlamente ako nezaradený poslanec. Je členom výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Turecko. Do europarlamentu sa prekrúžkoval za stranu ĽSNS, z ktorej neskôr spolu s ďalšími členmi vystúpil a založil hnutie Republika.
Radačovský pôsobí v Európskom parlamente ako nezaradený poslanec. Je členom výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a predtým pôsobil aj vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci a osobitnom výbore pre umelú inteligenciu v digitálnom veku. Je tiež súčasťou delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest. Do februára 2022 bol tiež členom delegácie pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Moldavsko.
Štefan pôsobí v európskom parlamente ako člen EĽS a je súčasťou výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a delegácie pre vzťahy s Japonskom.
Svojho mandátu sa ujala až po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ 1. februára 2020. Lexmann je členkou EĽS, výboru pre zahraničné veci, výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, delegácie pre vzťahy s Bieloruskom a delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest.
Nicholsonová bola členkou predsedníctva politickej skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), neskôr prestúpila do skupiny Renew Europe. Zastávala post predsedníčky výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, v ktorom pôsobí dodnes ako členka. Je taktiež súčasťou výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení Karibik – EÚ a delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení OAKTŠ – EÚ. Do konca roka 2023 bola súčasťou aj delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ.
Jurzyca je členom predsedníctva ECR. Je členom výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a podvýboru pre daňové otázky. Pôsobí tiež v delegácii pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, EÚ – Kirgizsko, EÚ –Uzbekistan a EÚ – Tadžikistan a pre vzťahy s Turkménskom a Mongolskom.
Pollák bol členom EĽS. Zastáva post podpredsedu delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a zároveň je členom výboru pre kultúru a vzdelávanie.
2019 – Vírus, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19 sa objavil v decembri 2019 v čínskom meste Wu-chan, odkiaľ sa začal šíriť do celého sveta. Svetová zdravotnícka organizácia WHO vyhlásila globálny stav núdze verejného zdravia už v januári 2020. Pandémia postihla všetky krajiny EÚ. Členské štáty spájali svoje sily s cieľom udržať fungovanie prioritnej premávky nevyhnutnej nákladnej dopravy. Rada tiež schválila podporu z rozpočtu EÚ. Rok po vypuknutí pandémie sa povolilo používanie prvej vakcíny proti Covidu-19 a štáty zintenzívnili koordináciu úsilia v oblasti výskumu. Slovensko spolupracovalo s EÚ, jedinou výnimkou bola vakcinačná politika. Slovensko za vlády Igora Matoviča objednalo vakcíny Sputnik V z Ruska, čo spôsobilo nezhody vo vláde. Bolo to súčasťou trendu krajín V4.
2020 – EÚ ratifikovala dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva 30. januára 2020. Nadobudla platnosť 31. januára 2020. Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ sa Európska rada rozhodla, že prerozdelí 27 zo 73 kresiel medzi členské štáty. Výsledkom bolo celkových 705 poslancov EP. Podľa Vladimíra Bilčíka bol odchod Spojeného kráľovstva “smutný deň“ EÚ. Podľa jeho slov sa ukázalo, ako ťažké je z EÚ vystúpiť. Robert Hajšel (Smer-SD) bol za to, aby sa s Britániou zachovali vzťahy na čo najvyššej úrovni a emócie v EP po Brexite opísal ako negatívne. Ivan Štefanec (KDH) upozornil, že EÚ opustila druhá najsilnejšia ekonomika.
2022 – Vo februári 2022 začala ruská invázia na Ukrajinu. Ukrajincom sa podarilo zastaviť a vyčerpať počiatočný ruský nápor. Invázia však pretrváva už viac ako dva roky, počas ktorých Európska únia pomáha Ukrajine finančne, humanitárne i vojensky. Uvalila tiež viacero sankcií voči Rusku. Začala sa tiež otvárať otázka možného vstupu Ukrajiny do Európskej únii. Podporu v tejto snahe vyjadrili Ukrajine viaceré krajiny, vrátane Slovenska. Náš východný sused však musí splniť všetky potrebné kritériá.
Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 sa na Slovensku uskutočnili 24. mája. V 28 členských štátoch Európskej únie trvali v rozpätí od 22. do 25. mája.
Do europarlamentu sa po novom volilo 751 poslancov, ktorí mali reprezentovať viac ako 500 miliónov obyvateľov členských štátov. V roku 2014 to bolo 736, po vstupe Chorvátska do EÚ v roku 2013 mal EP 766 poslancov.
Celková účasť vo voľbách do europarlamentu predstavovala v členských štátoch 42,54 percenta. V porovnaní s poslednými voľbami išlo o pokles 0,7 percenta a zároveň o historické minimum.
Medzi krajiny s najväčšou účasťou znova patrilo Luxembursko a Belgicko, na voľbách sa zúčastnilo nad 90 percent voličov. Najnižšiu účasť malo opäť tretíkrát po sebe Slovensko, tesne za Českom.
Najviac kresiel v europarlamente získala Európska ľudová strana (EĽS). Avšak, Strana európskych socialistov (PES) vyhrala ľudové hlasovanie, čiže získala viac hlasov od občanov členských krajín. Povolebná mapa rozdelila členské štáty. EĽS dominovala vo východnej a strednej Európe či Španielsku, S&D získala hlasy v Portugalsku, Taliansku, Švédsku, Rumunsku.
Občania Slovenska si volili 13 zástupcov. Účasť oprávnených voličov vo voľbách dosiahla 13,05 percenta, čo predstavovalo najnižšiu účasť spomedzi členských štátov Európskej únie, rovnako ako v eurovoľbách 2009 a 2014.
Eurovoľby 2009 na Slovensku zvíťazila strana Smer-SD s 24,09 percentami, ktorá tak získala štyri mandáty. Do europarlamentu sa prekrúžkovali aj strany KDH, SDKÚ-SD, OĽANO, NOVA, SaS, SMK a Most-Híd. Pre získanie mandátu v EP je potrebné prekročiť hranicu piatich percent.
Smer-SD – 24,09 percenta (4 mandáty) KDH – 13,21 percenta (2 mandáty) SDKÚ-SD – 7,75 percenta (2 mandáty) OĽANO – 7,46 percenta (1 mandát) NOVA – 6,83 percenta (1 mandát) SaS – 6,66 percenta (1 mandát) SMK – 6,53 (1 mandát) Most-Híd – 5,83 percenta (1 mandát) Slovensko v období 2014 – 2019 reprezentovali v Európskom parlamente títo poslanci: Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD / S&D) Vladimír Maňka (Smer-SD / S&D) Monika Smolková (Smer-SD / S&D) Boris Zala (Smer-SD / S&D) Miroslav Mikolášik (KDH / EĽS) Ivan Štefanec (KDH *kandidoval za SDKÚ / EĽS) Anna Záborská (KDH / EĽS) Pál Csáky (Strana maďarskej komunity / EĽS) József Nagy (Most-Híd / EĽS) Richard Sulík (SaS / EKR) Branislav Škripek (OĽANO / EKR) Jana Žitňanská (NOVA / EKR) Eduard Kukan (SDKÚ-SD / EĽS)Beňová bola členkou politickej skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) v Európskom parlamente. Pôsobila tiež ako členka výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a v delegácii pri Spoločnom parlamentom zhromaždení AKT-EÚ.
Smolková pôsobila ako členka S&D a bola tiež súčasťou výboru pre regionálny rozvoj a členkou delegácie pri Parlamentnom výbore pre partnerstvo EÚ – Arménsko, Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan a pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Gruzínsko.
Zala bol členom politickej S&D a zastával post podpredsedu delegácie pre vzťahy s Juhoafrickou republikou. Bol tiež členom výboru pre zahraničné veci a delegáciu pre vzťahy s Juhoafrickou republikou.
Mikolášik pôsobil v poslaneckom klube Európskej ľudovej strany (EĽS). Zastával post podpredsedu delegácie pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení. Bol tiež členom výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, podvýboru pre ľudské práva a delegácie pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky.
Štefanec bol členom EĽS a v europarlamente pôsobil vo výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, vyšetrovacom výbore vo veci merania emisií v automobilovom priemysle a v delegácii pre vzťahy s krajinami južnej Ázie.
Záborská bola súčasťou EĽS a zastávala post podpredsedníčky delegácie pri Parlamentnom výbore Cariforum – EÚ. Tiež bola členkou výboru pre rozvoj, výboru pre priemysel, výskum a energetiku, výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ.
Csáky bol súčasťou EĽS. Zastával post podpredsedu výboru pre petície a bol tiež členom delegácie pre vzťahy s Indiou.
Nagy bol členom EĽS a v europarlamente pôsobil ako člen výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a delegácie pre vzťahy s Kórejským polostrovom.
Sulík patril do politickej skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Bol členom výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a delegácie pre vzťahy s Austráliou a Novým Zélandom.
Škripek bol členom predsedníctva ECR. Pôsobil tiež ako člen výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a v delegácii pre vzťahy s Izraelom.
Žitňanská bola členkou a neskôr aj súčasťou ECR. Zastávala post podpredsedníčky výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Bola tiež členkou výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, delegácie pre vzťahy s krajinami Maghrebu a Zväzom arabského Maghrebu a delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Únie pre Stredomorie.
Kukan bol členom EĽS. Zastával post predsedu delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko. Bol tiež členom výboru pre zahraničné veci, podvýboru pre bezpečnosť a obranu a Konferencie predsedov delegácií.
Európsku politiku významne poznačila migračná kríza.
Islamský štát ovládal rozsiahle časti Sýrie a Iraku, na ich území vyhlásil náboženskú formu vlády, tzv. kalifát. Utečenecká kríza dosiahla svoj vrchol v roku 2015. Len do Nemecka vtedy prišlo viac ako 1,5 milióna eur. V apríli roku 2015 sa v Stredozemnom mori potopilo niekoľko lodí s migrantmi, pričom počet obetí presiahol tisícovú hranicu. Slovenská vláda pod vedením Roberta Fica v tom období posilnila policajné kontroly na hraniciach s Maďarskom, aby predišla príchodu migrantov.
Slovensku sa nepáčil krok EÚ, ktorá schválila kvóty na prerozdeľovanie utečencov do členských štátov. V rámci povinne dobrovoľného prerozdelenia sa Slovensko rozhodlo prijať len kresťanských utečencov.
Situáciu v Európe ohľadom bezpečnostného rizika poznačili aj teroristické útoky v Paríži v novembri 2014 a násilnosti počas silvestrovských osláv v Nemecku.
Za najvýraznejšiu osobnosť Európy pri riešení migračnej krízy môžeme považovať bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorá bola za svoje postoje často kritizovaná. Jej prejav s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom v EP v roku 2015 vzbudil reakcie aj vtedajších slovenských europoslancov.
Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2009 sa na Slovensku uskutočnili 6. júna. V 27 štátoch Európskej únie trvali v rozpätí od 4. do 7. júna.
V porovnaní s voľbami v roku 2004 sa do europarlamentu volilo o štyroch poslancov viac, konkrétne 736. Volieb sa tiež zúčastnili občania dvoch nových členských štátov – Bulharska a Rumunska, ktoré do Európskej únie vstúpili v roku 2007.
Celková účasť vo voľbách do europarlamentu predstavovala v členských štátoch 42,97 percenta. Medzi krajiny s najväčšou účasťou sa zaradilo Belgicko a Luxembursko, kde sa na voľbách zúčastnilo nad 90 percent voličov. Najnižšiu účasť malo opäť Slovensko. Hoc o niečo narástla, stále nepresiahla hranicu 20 percent.
Najviac členov v europarlamente mala v období 2004-2009 politická skupina Európskej ľudovej strany (EĽS) s 265 poslancami. Nasledovala ju Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) s 184 poslancami. Povolebná mapa členských štátov sa zafarbila do modrej farby Skupiny Európskej ľudovej strany. Vo väčšine krajín prevažovali poslanci tejto politickej skupiny.
Keď Chorvátsko vstúpilo do Európskej únie v roku 2013 europarlament sa rozšíril na 766 poslancov.
Občania Slovenska si v eurovoľbách v roku 2009 volili 13 svojich zástupcov. Účasť oprávnených voličov dosiahla 19,64 percenta, čo predstavovalo najnižšiu účasť v rámci členských štátov Európskej únie.
Vo voľbách do európskeho parlamentu na Slovensku zvíťazila strana Smer-SD s 32,01 percentami hlasov a získala až 5 mandátov. Do europarlamentu sa prekrúžkovali aj strany HZDS, SDKÚ-DS, SMK, SNS a KDH. Aby strany mohli získať mandátu v EP, musia prekročiť hranicu piatich percent.
Po voľbách v roku 2009 si miesta v europarlamente rozdelili nasledovne:
Smer-SD – 32,01 percenta (5 mandátov) SDKÚ-SD – 16,98 percenta (2 mandáty) Strana maďarskej koalície – 11,33 percenta (2 mandáty) KDH – 10,87 percenta (2 mandáty) HZDS – 8,97 percenta (1 mandát) SNS – 5,55 percenta (1 mandát)Slovensko v období 2009 – 2014 reprezentovali v Európskom parlamente títo poslanci:
Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD / S&D) Vladimír Maňka (Smer-SD / S&D) Katarína Neveďalová (Smer-SD / S&D) Monika Smolková (Smer-SD / S&D) Boris Zala (Smer-SD / S&D) Eduard Kukan (SDKÚ-SD / EĽS-ED) Peter Šťastný (SDKÚ-SD / EĽS-ED) Edit Bauer (Strana maďarskej koalície / EĽS-ED) Alajos Mészáros (Strana maďarskej koalície / EĽS-ED) Miroslav Mikolášik (KDH / EĽS-ED) Anna Záborská (KDH / EĽS-ED) Sergej Kozlík (HZDS / ALDE) Jaroslav Paška (SNS / EFD)Beňová pôsobila ako podpredsedníčka a následne členka politickej Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Bola tiež členkou výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, delegácie pre vzťahy s Izraelom a osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí.
Maňka bol členom S&D. V Európskom parlamente pôsobil ako člen výboru pre rozpočet, výboru pre regionálny rozvoj a delegácie pre vzťahy s Kórejským polostrovom.
Neveďalová bola členkou S&D. Pôsobila vo výbore pre kultúru a vzdelávanie a delegácii pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, EÚ – Kirgizsko a EÚ – Uzbekistan a pre vzťahy s Tadžikistanom, Turkménskom a Mongolskom.
Smolková pôsobila v politickej skupine S&D. Bola členkou výboru pre regionálny rozvoj a delegáciu pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Ukrajina.
Zala bol členom politickej skupiny S&D. V európskom parlamente pôsobil vo výbore pre zahraničné veci.
Kukan pôsobil ako člen klubu Európskej ľudovej strany (EĽS-ED). Zastával post predsedu delegácie pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom. Bol tiež členom výboru pre zahraničné veci a podvýboru pre ľudské práva.
Šťastný pôsobil ako člen predsedníctva, neskôr len ako člen poslaneckého klubu EĽS-ED. Zastával post podpredsedu delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT- EÚ. Bol tiež členom výboru pre medzinárodný obchod, podvýboru pre bezpečnosť a obranu a delegácie pri Parlamentnom výbore Cariforum – EÚ.
Bauer pôsobila ako členka a súčasť predsedníctva EĽS-ED. Bola tiež členkou viacerých výborov – výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT- EÚ.
Mészáros bol členom EĽS-ED. Pôsobil tiež ako člen výboru pre právne veci a v delegácii pre vzťahy s Austráliou a Novým Zélandom.
Mikolášik pôsobil ako člen EĽS-ED. Bol súčasťou výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, podvýboru pre ľudské práva, delegácie pre vzťahy s Bieloruskom a delegácie pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení.
Záborská pôsobila najskôr ako členka, neskôr ako členka predsedníctva EĽS-ED. Bola tiež členkou výboru pre rozvoj, výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, delegácie pre vzťahy s Kanadou a osobitného výboru pre organizovanú trestné činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí.
Kozlík pôsobil ako člen, neskôr člen predsedníctva politickej skupiny Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Bol tiež členom výboru pre rozpočet a delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko.
Paška zastával pozíciu podpredsedu euroskeptickej politickej Skupiny Európa slobody a priamej demokracie (EFD). Bol členom výboru pre priemysel, výskum a energetiku, delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Chorvátsko, delegácie pre vzťahy s Kanadou a členom Výboru pre petície.
2012 – Euroval je fond, ktorý bol založený za účelom podpory členských štátov EÚ, ktoré sú zadlžené. Jeho cieľom je zabezpečiť finančnú stabilitu menovej únie. Prvý euroval vznikol v roku 2010. Euroval v roku 2012, ktorý mal finančne podporiť Grécko na Slovensku spôsobil pád vlády Ivety Radičovej. Richard Sulík so svojou stranou SaS v hlasovaní nepodporili pomoc Aténam, ktoré bolo spojené s vyjadrením dôvery vláde.
2013 – Chorvátsko vstúpilo do Európskej únie a voliči sa vybrali k volebným urnám, aby si zvolili svojich 12 zástupcov v europarlamente. Mnohí Chorváti sa obávali, že tvrdá konkurencia v EÚ zruinuje niektoré sektory národného hospodárstva a priláka prisťahovalcov, ktorí hľadajú prácu. Prvých volieb do europarlamentu sa zúčastnilo iba 20,79 percenta voličov. Prístupové rokovania trvali dlhých 2 827 dní. Vtedajší slovenský premiér Robert Fico privítal vstup Chorvátska do Európskej únie, ktorý bol podľa neho správnym krokom. Fico tiež vyhlásil, že Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá ratifikovala prístupovú zmluvu medzi EÚ a Chorvátskom. Vtedajší podpredseda SDKÚ-SD Ivan Štefanec označil vstup Chorvátska do EÚ ako dôležitým medzníkom pri rozširovaní spoločného európskeho projektu. Bol to podľa neho pozitívny signál nádeje aj pre ostatné krajiny západného Balkánu.
2014 – V marci 2014 bol Krym a mesto Sevastopoľ nezákonne anektované Ruskou federáciou. EÚ tento krok odsúdila a označila ho za porušenie medzinárodného práva. Záväzok neuznať anexiu bol prvýkrát prijatý na zasadnutí Európskej rady v marci 2014. Odvtedy ho Rada pri viacerých príležitostiach opätovne potvrdila.
Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2004 sa na Slovensku uskutočnili 13. júna. V 25 štátoch Európskej únie trvali v rozpätí od 10. do 13. júna. Hlasy sa sčítavali až po zatvorení volebných miestností. Výsledky však boli ohlásené až 13. a 14. júna.
Voľby v roku 2004 boli charakteristické rozšírením EÚ o 10 nových členských štátov. K EÚ sa okrem Slovenska pridali Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovinsko, Malta a Cyprus.
Do europarlamentu sa volilo 732 poslancov, ich počet od volieb z roku 1999 narástol o 106. Do Európskeho parlamentu v roku 2004 kandidovalo viac ako 14,6-tisíc kandidátov. Právo voliť malo 342 miliónov Európanov. Volebná účasť v celej Európskej únii predstavovala 45,47 percenta. Najvyššiu účasť malo Luxembursko a Belgicko, obidve krajiny nad úrovňou 90 percent. Naopak najnižšiu malo Slovensko, necelých 17 percent.
Najviac členov v europarlamente mala v období 2004-2009 politická Skupina Európskej ľudovej strany (EĽS-ED) s 268 poslancami. Nasledovala ju Socialistická skupina s 200 poslancami. Frakcia EĽS-ED mala úspech najmä v Nemecku, Taliansku, Veľkej Británii, Španielsku, Írsku, Česku, Grécku, Maďarsku, Slovensku, Poľsku, Slovinsku a na Cypre.
Väčšina zvolených poslancov z Portugalska, Francúzska, Rakúska, Belgicka a Dánska sa pridalo k Strane európskych socialistov (PES).
Občania Slovenska si volili 14 svojich zástupcov. Z viac ako 4,2 milióna oprávnených voličov prišlo k volebným urnám vyše 714-tisíc ľudí, čo predstavovalo účasť na úrovni 16,96 percenta.
Eurovoľby na Slovensku tesne vyhrala strana SDKÚ-DS s 17,09 percentami hlasov. Nasledovali strany HZDS, SMER-SD, KDH a Strana maďarskej koalície. Pre získanie mandátu v EP je potrebné prekročiť hranicu piatich percent.
SDKÚ-DS – 17,09 percenta (3 mandáty) HZDS – 17,04 percenta (3 mandáty) SMER-SD – 16,89 percenta (3 mandáty) KDH – 16,19 percenta (3 mandáty) Strana maďarskej koalície – 13,24 percenta (2 mandáty)Slovensko v období 2004 – 2009 reprezentovali v Európskom parlamente títo poslanci:
Martin Gaľa (SDKÚ-SD / EĽS-ED) Zita Pleštinská (SDKÚ-DS / EĽS-ED) Peter Šťastný (SDKÚ-DS / EĽS-ED) Peter Baco (HZDS / nezávislí) Irena Belohorská (HZDS / nezávislí) Sergej Kozlík (HZDS / nezávislí) Monika Flašíková-Beňová (SMER-SD / PES) Miloš Koterec (SMER-SD / PES) Vladimír Maňka (SMER-SD / PES) Ján Hudacký (KDH / EĽS-ED) Miroslav Mikolášik (KDH / EĽS-ED) Anna Záborská (KDH / EĽS-ED) Edit Bauer (SMK / EĽS-ED) Arpád Duka-Zólyomi (SMK / EĽS-ED)V rokoch 2004 až 2009 pôsobil v EP do politickej Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov (EĽS-ED). Bol členom výboru pre kultúru a vzdelávanie a poslancom v delegácii pre vzťahy so štátmi Perzského zálivu, vrátane Jemenu.
V EP bola súčasťou EĽS-ED. Bola členkou delegácie pre spoluprácu EÚ – Ukrajina, členkou výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Bola najaktívnejšia zo slovenských europoslancov, jej účasť na rokovaniach dosiahla 99 percent.
Peter Šťastný bol členom EĽS-ED. Neskôr sa stal členom predsedníctva. Pôsobil na poste podpredsedu výboru pre medzinárodný obchod a v delegácii pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení.
Peter Baco nebol počas svojho pôsobenia v europarlamente členom žiadnej politickej skupiny, pôsobil medzi nezávislými poslancami. Bol členom výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Chorvátsko.
Irena Belohorská nebola počas pôsobenia v EP zaradená do žiadnej politickej skupiny a pôsobila medzi nezávislými poslancami. Zastávala post podpredsedníčky delegácie pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení.
Sergej Kozlík nebol v žiadnej politickej skupine a v EP pôsobil ako nezaradený poslanec. Bol členom výboru pre rozpočet a delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT-EÚ.
Bola členkou Socialistickej skupiny (PES) v Európskom parlamente. Pôsobila ako podpredsedníčka delegácie pre vzťahy s Izraelom. Bola tiež členkou výboru pre zahraničné veci a členkou dočasného výboru vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov.
Koterec bol členom PES. Pôsobil ako podpredseda delegácie pre vzťahy s Austráliou a Novým Zélandom. Bol členom výboru pre regionálny rozvoj a delegácie pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO.
Maňka bol členom PES. V europarlamente bol členom výboru pre rozpočet.
Hudacký bol súčasťou skupiny EĽS-ED. Bol tiež členom výboru pre priemysel, výskum a energetiku a členom delegácie pre vzťahy s krajinami MERCOSUR-u.
Mikolášik bol členom EĽS-ED a delegácie pri Euro-stredomorskom parlamentnom zhromaždení, členom výboru pre regionálny rozvoj a členom dočasného výboru vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov.
Záborská bola členkou a neskôr členkou predsedníctva EĽS-ED. Zastávala tiež post predsedníčky výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví a rodovú rovnosť. V europarlamente bola aj členkov Konferencie predsedov výborov a delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT-EÚ.
Bauer bola členkou a neskôr aj súčasťou predsedníctva EĽS-ED. V európskom parlamente bola vo výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, výbore pre práva žien a rovnosť pohlaví a výbore pre zamestnanosť a sociálne veci. Popritom pôsobila v trôch rôznych delegáciách – pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ-Rumunsko, pre vzťahy s Indiou a pre vzťahy s krajinami južnej Ázie.
Pôsobil v politickej skupine EĽS-ED. Zastával post podpredsedu delegácie pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ-Arménsko, EÚ-Azerbajdžan a EÚ-Gruzínsko. Bol tiež členom výboru pre kultúru a vzdelávanie a podvýboru pre ľudské práva.
2005 – Zmluva o Ústave pre Európu – bola medzinárodná zmluva, ktorá mala vstúpiť do platnosti v novembri 2006, napokon sa tak však nestalo. Proces ratifikácie bol komplikovaný a napokon neúspešný. Odmietlo ju Francúzsko a Holandsko a v ďalších štátoch sa o nej napokon nerozhodovalo. Zmluva označovaná ako európska ústava mala nahradiť vtedajšie zmluvy (Maastrichtskú a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva). Slovensko prijalo euroústavu v Národnej rade SR 11. 5. 2005. Úspešná bola až o dva roky neskôr Lisabonská zmluva.
2007 – Pristúpenie Bulharska a Rumunska do EÚ. Slovensko sa stalo prvou členskou krajinou EÚ, ktorá súhlasila s rozšírením o tieto dve krajiny. Europoslanec Vladimír Maňka v roku 2006 pripomenul, že aj Slovensko bolo v úsilí o vstup podporované členmi EÚ. Zdôraznil, že členské štáty EÚ by mali snahy a ťažkosti Bulharska a Rumunska chápať a podporiť ich vstup.
2007 – Lisabonská zmluva – Lídri EÚ rozhodli, že vypracujú návrh novej reformnej zmluvy, ktorá bude zjednodušovať štruktúru EÚ a posilní viaceré inštitúcie pre zahraničnú politiku. Hlasovanie a ratifikáciu zmluvy poznačili v Národnej rade SR nezhody medzi koalíciou a opozíciou. Opozícia totiž nesúhlasila s tlačovým zákonom, ktorý predtým parlament prijal.
Situácia v slovenskom parlamente sa nezaobišla ani bez odozvy vtedajších slovenských europoslancov. Podľa Vladimíra Maňku bolo schválenie zmluvy veľmi dôležité pre ďalšie fungovanie celej EÚ. Viacerí europoslanci sa vyjadrili, že považujú za potrebné, aby koalícia komunikovala s opozíciou. Peter Šťastný sa vyjadril, že situáciu na Slovensku pozná a vie, že ratifikácia Zmluvy nie je ohrozená. Vnímal však, že zlým tlačovým zákonom sú ohrozované demokratické slobody. Poslanci SKDÚ a KDH Lisabonskú zmluvu z tohto dôvodu odmietli. Koalícii pod vedením Roberta Fica pomohla k ratifikácii SMK.
2008 – Finančná kríza – Spúšťačom bolo kríza realitného trhu v USA. Európa jej najprv nevenovala veľkú pozornosť. Vplyv krízy sa však začal postupne prejavovať. EÚ zaznamenala najvyšší nárast cien za ostatných 14 rokov. Hospodárske vyhliadky sa prehlbovali a európska ekonomika strácala istotu. Kríza prispela k väčšej spolupráci členských krajín EÚ.
Eurovoľby 2024
