Od 1. júla sa zvýši životné minimum. S ním aj množstvo iných príspevkov a dávok. Napríklad rodičovský dôchodok či minimálne dôchodky. Finanční analytici však hovoria, že životný štandard ľudí sa nezvýši. Nárast životného minima nie je podľa nich dostatočný.
Životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu sa z pôvodných 268,88 eura zvýši na 273,99 eura, teda o 5,11 eura. Finanční analytici hovoria, že je to málo.
Zvyšovaniu životného minima, minimálnych dôchodkov aj dávok a príspevkov sa v reportáži v Správach RTVS venovala redaktorka Andrea Škutová:
„Rozhodne nie je dostatočné na to, aby si daný človek vedel udržať životný štandard. Je veľkým rizikom pre mnohých napríklad živnostníkov alebo ľudí, ktorí zarábajú naozaj minimálnu mzdu,“ myslí si finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
„To samotné zvýšenie o symbolických päť samozrejme väčšina ľudí ani nepocíti,“ skonštatoval finančný poradca Dávid Krajcár.
Zvyšujú sa dávky aj minimálne dôchodky
Spolu so životným minimom sa zvyšujú aj iné dávky. „Je ich vyše 40 a spomeniem napríklad rodičovský príspevok alebo dávku v hmotnej núdzi,“ priblížila hovorkyňa ministerstva práce Natália Jachym Holubová.
Vzrastú aj minimálne dôchodky. Prilepšia si ľudia, ktorí odpracovali najmenej 30 rokov a počas pracovného života zarábali minimálnu mzdu.
„Sú nastavené na systéme solidarity. To znamená, že vlastne tie vyššie príjmové skupiny, platiteľov daní, to znamená, zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, prispievajú tým nízkopríjmovým,“ priblížila Jachym Holubová
„V súčasnosti je nastavený na výšku 1,45-násobku životného minima,“ pokračoval ekonóm z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity Bratislava Ľuboš Pavelka.
SNS chce zmenu
SNS chce presadiť zvyšovanie minimálnych dôchodkov po novom. Požadujú, aby sa zvyšovali spolu s priemernou mzdou a boli najmenej 33 percent z nej.
„Aby ľudia, ktorí mali 40 odpracovaných rokov nemuseli fungovať na sociálnych dávkach, aby mali ten základný status. Štyridsať rokov si platili bytie z nízkeho základu, tak musia mať aspoň ako tak dôstojný život. A to môže byť iba vtedy, ak sa bude automaticky valorizovať,“ vysvetlil poslanec Roman Michelko (SNS).
Ak by systém zaviedli, minimálne dôchodky by sa zvyšovali výraznejšie ako starobné dôchodky. „Toto by určite potešilo budúcich dôchodcov, ktorým práve minimálny dôchodok hrozí. Pravdou však je, že už dnes sme v oblasti dôchodkov extrémne štedrý a jednoducho my ako štát si nemôžme dovoliť ďalšie zvyšovanie dôchodkov,“ dodal Búlik.
„Samozrejme, je to nefér. Tí ľudia, ktorí do toho systému prispievali viac, by si zaslúžili, samozrejme, vyššie tie dôchodky,“ dodal Krajcár. Takýto systém minimálnych dôchodkov naviazaných na sumu priemernej mzdy fungoval nakrátko už v roku 2020. Vláda Igora Matoviča ho však zmenila.
