Právo voliť nám pripadá ako samozrejmé. No v moderných dejinách Slovenska sa viackrát stalo, že bolo odňaté celým skupinám obyvateľov. Napríklad aj po druhej svetovej vojne občanom nemeckej národnosti.
Keď mala pani Gizela Hliničanová 18 rokov, tak voliť nemohla. Po vojne totiž spišským Nemcom zobrali občianske práva.
„Naložili na auto a odviezli na stanicu, aby sme sa my hlásili v Novákoch v sústreďovacom tábore,“ spomína klientka Centra sociálnych služieb Anima Liptovský Mikuláš Gizela Hliničanová.
Na voličov staršej generácie sa boli pozrieť v Správach RTVS redaktori Milan Velecký a Miriam Hozzová:
Dnes má 96 rokov a nevynechá žiadne slobodné voľby. Ani do Európskeho parlamentu. Európsku úniu chápe ako povojnový projekt, ktorý má zabrániť ďalšej vojne. „Chcú dačo robiť, všetko, všetky národy spojiť. Tak sme radi boli, že to také dačo bude,“ hovorí Hliničanová.
Volebnú urnu si vyžiadal aj pán Vladimír zo Svitu z časti Podskalka. Pred dvoma týždňami oslávil 100 rokov. „Prečo by som to právo nevyužil, zvoliť si niekoho, kto je mi sympatický, o ktorom viem, že to s tým naším štátom myslí dobre,“ konštatuje volič Vladimír Meduna.
Politiku už sleduje menej ako kedysi. Niekdajší primár Národného ústavu vo Vyšných Hágoch si myslí, že ľuďom chýba vzájomná úcta. „Nie nenávidieť toho, kto má iný názor. Nemôže si každý myslieť, že všetci majú iba jednu myšlienku,“ myslí si Meduna.
Pán Vladimír sa celý život riadi krédom. Neverte ničomu, čo je vám prikázané veriť, verte tomu, čo si môžete overiť.
