Ochranu pamiatkových území garantuje štát zákonom. Najprísnejšie pravidlá platia v lokalitách UNESCO, a to práve kvôli zachovaniu autentických prvkov nášho kultúrneho dedičstva.
Zodpovedné úrady nad dodržiavaním paragrafov pri pamiatkovej ochrane neraz privierajú oči. Prípadne si zákon vykladajú „po svojom“ a rozhodnutia k tej istej veci si navzájom protirečia. Výsledkom je, že s požehnaním úradov, alebo pre ich nečinnosť vznikajú v pamiatkovo chránenom prostredí nevhodné zásahy do historickej architektúry, či rekonštrukcie, ktoré tam nemajú čo robiť.
„Správna spolupráca stavebného úradu a pamiatkového úradu je alfou a omegou záchrany slovenského kultúrneho dedičstva, to treba určite povedať,“ myslí si odborník na pamiatkové právo Tomáš Michalík.
„Je to náročná robota, hlavne v týchto lokalitách UNESCO. Také množstvo odvolaní, podnetov na prokuratúru, ktoré musíme riešiť, alebo na vyšší odvolací orgán, dokonca na súdy,“ vysvetľuje primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková.
Podľa advokátky Margaréty Šedovej by úrady mali spolupracovať. „Pokiaľ sa jeden z tých úradov tomu bráni, výsledok nemôže byť ideálny. Jednak sú nespokojní účastníci konania, susedia a niekedy aj samotný stavebník, ale môže byť ohrozený verejný záujem na pamiatkovej ochrane,“ hovorí.
Banská Štiavnica ako negatívny príklad
Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Mária Flórová považuje za jeden z negatívnych príkladov napríklad Štiavnické Bane.
„Návštevník Štiavnických Baní by mal mať pocit, že sa nachádza na území pamiatkovej rezervácie, a to aj vďaka zachovanému charakteru historických domov. Žiaľbohu tu však aj pred vyhlásením pamiatkovej rezervácie aj po jej vyhlásení vznikli stavby, ktoré tento charakter narúšajú a nemajú ho zachovaný,“ vysvetľuje architekt Pavel Fabian.
Dodáva, že stavebná činnosť sa začala už dávno, pred niekoľkými desaťročiami, a úrady, či už stavebný alebo pamiatkový, by mali v tejto veci začať konať. „Historický charakter je narušený novodobými oknami, ktoré tam boli vložené pravdepodobne v posledných rokoch. Nemali by to byť okná bez členenia, jednokrídlové s jednou veľkou tabulou skla. Plastové okná sú možno takým rýchlym a lacným riešením, ale ten charakter to stratilo.“
„Ja som zástanca toho, aby sme chránili pamiatky. Musíme však zároveň konať aj tak, aby sme napomáhali aj miestnym obyvateľom, ktorí tu chcú žiť a pracovať, tak aby sme neboli len skanzenom. Pamiatkový úrad by mal tiež v prvom rade hľadať, ako sa tejto veci dá pomôcť,“ tvrdí starosta obce Štiavnické Bane Stanislav Neuschl.
Spolupráca úradov je na bode mrazu
„Stavebný úrad nedodržuje všetky náležitosti stavebného zákona, nerešpektuje naše vyjadrenia, alebo vydáva stavebné povolenia, prípadne ohlášky bez našich záväzných stanovísk,“ sťažuje sa riaditeľka Folórová. Podľa riaditeľa Pamiatkového úradu SR Pavla Ižvolta vzniká takýchto situácií 20 až 30 za rok.
Advokátka Šedová si myslí, že by mali minimálne akceptovať zamietavé stanovisko pamiatkového úradu, bez ohľadu na jeho obsah. „Nie sú totiž oprávnení ho posudzovať,“ dodáva.
„Niektoré stavebné úrady, keď majú vo svojej oblasti napríklad dve kultúrne pamiatky, ani nevedia, že pamiatkový úrad má byť dotknutým orgánom,“ objasňuje odborník na obnovu pamiatok Michal Hrčka.
„Od roku 2022 Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom eviduje celkovo 15 podaní, ktoré sa týkali rozhodovania Stavebného radu Štiavnické Bane. Na základe týchto podaní podala celkovo päť protestov prokurátora a päť upozornení na nečinnosť Stavebného úradu,“ uvádza prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Ivan Vozár.
Vlastník nehnuteľnosti v pamiatkovej rezervácii Richard Cabaník si na základe skúseností myslí, že štátne orgány chránia súkromný záujem pred verejným záujmom. „Keď som sa pýtal, nemôžem môj dom zodvihnúť ani o desať centimetrov. Sused, ktorý je však vzdušnou čiarou odo mňa vzdialený asi desať metrov, si dom môže zdvihnúť o 1,7 metra, pričom zmenil strechu, zmenil pomery a ten dom nevyzerá tak, ako predtým,“ sťažuje sa.
Dôslednejšia kontrola
„Kontrola, či už priebežná, počas realizácie, alebo po dokončení stavebných prác, by mala byť dôslednejšia, aj z pozície stavebného úradu aj pamiatkového úradu,“ myslí si architekt Fabian.
Vlastník Cabaník vysvetľuje, že to bola nehnuteľnosť s pamiatkovou hodnotou dotvárajúca prostredie. Zásahom Pamiatkového úradu sa stala pamiatka, ktorá však nespĺňa kritériá.
„Hľadáme riešenia, ktoré by dali do súladu objekt a jeho prestavbu do pamiatkového územia,“ reaguje vedúca pracoviska Krajského pamiatkového úradu Banská Štiavnica Viera Gondočová.
Podľa odborníka Hrčku je to o hľadaní kompromisu v zachovaní urbanistickej štruktúry a pohodlného bývania. „Banícke osídlenie je práve jednou zložkou toho zápisu do zoznamu UNESCO. Ľudia si ich chcú adaptovať tak, aby im boli pohodlné,“ vysvetľuje.
„V pamiatkovej zóne v Tatranskej Lomnici môžete vidieť pôvodné objekty, ktoré kedysi boli rekreačné vilky umiestnené v parkovom prostredí. Zároveň tam však môžete vidieť aj nové stavby, ktoré tam vznikli. Tým ten urbanistický kontext trochu uniká. Na niektorých budovách je vidieť to, že problematika zachovania kultúrno historického dedičstva je pomerne zložitá a je predmetom istej spoločenskej dohody,“ hovorí architekt Martin Baloga.
Úrady ako záruka ochrany pamiatok
„Úlohou úradníkov je objektívne posudzovať vec a objektívne aplikovať právne predpisy na konkrétny skutkový stav. Myslím si, že táto hranica je pri niektorých pamiatkaroch fluidná,“ tvrdí odborník na pamiatkové právo Tomáš Michalík.
Riaditeľ Pamiatkového úradu SR Pavol Ižvolt varuje, že počet zamestnancov na Pamiatkovom úrade je na kritickej hranici. Zamestnanci sú podľa neho preťažení agendou a každoročným nárastom stavebných konaní. „V aktuálnej situácii sú zavedené konsolidačné opatrenia, ktoré zahŕňajú desaťpercentné znižovanie počtu zamestnancov. To nás dostáva do pozície, kde budeme z kapacitných dôvodov predlžovať a prípadne blokovať stavebné konania,“ objasňuje.
Problémy v hlavnom meste
„K nevhodným zásahom v centre Bratislavy patrí aj výmena okien za moderné typy. Najlepšie porovnanie vidíme práve na budove Akadémie Istropolitana. Je tam krásne vidieť porovnanie okien pôvodného typu, ktoré sú zreštaurované a plastových okien, ktoré majú drevený poťah. V týchto prípadoch je očividné to, že na tú renesančnú budovu nepatria,“ hovorí popularizátor histórie Bratislavy Ivor Švihran.
„Rekonštrukcia Univerzitnej knižnice patrila medzi najväčšie pamiatkové obnovy pred 15 rokmi. Vzniklo tam také zákutie, kde renesančný portál prekryli prístavbou, ktorá je neestetická,“ dodáva.
Architekt Fabian dodáva, že existuje aj príklad, kde na pozemku už stojaceho rodinného domu, miestny stavebný úrad povolil novostavbu ďalšieho rodinného domu pod zámienkou prestavby hospodárskeho objektu.
Ku sťažnostiam sa pridáva aj vedúca pracoviska Krajského pamiatkového úradu Banská Štiavnica Viera Gondočová. Tvrdí, že viackrát upozorňovali stavebný úrad, že na území, kde úrad vydal povolenie, sa stavať nemôže. „To stavebné povolenie bolo zrušené aj ministerstvom výstavby. Stavebný úrad však druhýkrát hneď na to vydal stavebné povolenie na tú istú stavbu,“ vysvetľuje vedúca pracoviska Krajského pamiatkového úradu Banská Štiavnica Viera Gondočová.
Starostovia nie sú oprávnení
„Stavebný úrad môže viesť osoba, ktorá je oprávnená, starosta nie je oprávnený. Znamená to, že my, starostovia, podpisujeme, ale nie sme oprávnení. Tie odborné veci teda človek nerieši a podpíše. Preto je tá osoba poverená, taktiež však musí niesť aj zodpovednosť,“ myslí si starosta Neuschl.
Podľa hovorca Vozára, prešetrovali nečinnosť Stavebného úradu v Štiavnických Baniach aj v trestnoprávnej rovine, bolo však právoplatne zastavené.
Advokátka Šedová vysvetľuje, že pokiaľ prokurátor nezistí, že došlo k spáchaniu trestného činu, no konanie je napriek tomu závažné, môže to posunúť na samotný orgán, ktorý pracovníka zamestnáva. Podľa starostu Neuchla však v tomto prípade nikto disciplinárne riešený nebol.
Keďže sme na stavebnom úrade zodpovedného zamestnanca nezastihli, žiadosť o stretnutie spolu s otázkami sme mu poslali písomne. Stretnúť sa s nami odmietol. Chceli sme počuť vysvetlenia k postupom úradu v správnych konaniach, nerešpektovaniu záväzných stanovísk pamiatkového úradu či prokuratúry.
Subjektívne posúdenie
Funkciu stavebného úradu častokrát vykonáva jeden pracovník, pričom väčšinou je to pre viacero obcí naraz. Stáva sa teda, že je to na jeho subjektívnom posúdení, vysvetľuje architekt Fabian. Advokátka Šedová dodáva, že v prípade jedného zamestnanca, ktorý povolenia vydáva, zaniká v rámci stavebného úradu kontrolný orgán. Je to teda otázka opravných prostriedkov a nadriadených orgánov, ktoré by mali procesy kontrolovať.
Starostovia podľa Neuschla však nemajú dostatok času na to, aby sa venovali čisto stavebným veciam. Podľa vlastníka Cabaníka ide o „alibizmus všetkých úradov, že nekonajú“. Myslí si, že úrady sa viac boja pracovať v rámci zákona, ako ho porušiť.
Legislatívny chaos
„Určením a skrátením lehôt vo veci konaní a vyjadrení by sa určite nestávalo to, že v mnohých prípadoch začnú stavebníci stavať aj bez stavebných povolení, alebo potom dodatočných stavebných povolení. Dochádza potom k nesúlade medzi stavebným úradom a pamiatkovým úradom mnohé veci sa potom predlžujú, je z toho legislatívny chaos,“ tvrdí primátorka Banskej Štiavnice Babiaková.
Odborník na pamiatkové právo Tomáš Michalík zdôrazňuje, že ochrana verejného záujmu je bezpochyby jedným zo základných atribútov ochrany pamiatok. „Nikto normálny, nikto príčetný toto nespochybňuje,“ tvrdí.
„Na druhej strane treba povedať aj to, že podľa Ústavy obmedzenie vlastníckeho práva, aj z hľadiska verejného záujmu, možno dosiahnuť iba na základe nejakej kompenzácie. A otázka finančnej kompenzácie je v slovenskom právnom poriadku upravená veľmi nedostatočne,“ dodáva.
Stavby, ktoré vlastnia investori, sú podľa odborníka Hrčku špecifickým prípadom. „Idú od začiatku, idú do tých obnov s tým, že nechcú rešpektovať pokyny pamiatkového úradu alebo rozhodnutia stavebného úradu. Nachádzajú cesty, ako zmiasť jeden či druhý úrad. To sa deje pomerne často,“ vysvetľuje.
„Na Slovensku sú stovky stavebných úradov, takže je to veľmi individuálne. Tým, že je to rozhodovanie na najnižšom stupni samosprávy, stavebné úrady často podliehajú miestnym tlakom a záujmovým skupinám. Podľa nášho názoru to teda nie je taká objektivita, ako v prípade štátnych orgánov,“ uvádza riaditeľ Ižvolt.
Stavebné úrady pod štátom
Starosta Neuschl by bol podľa jeho slov rád, ak by prešli stavebné úrady naspäť pod štát. „stavebné konania sú čím ďalej náročnejšie a zložitejšie,“ myslí si. Hovorí však, že ľudia už chceli aj spisovať petíciu za zrušenie pamiatkovej rezervácie.
S presunom stavebných úradov pod štát súhlasí aj vedúca pracoviska Krajského pamiatkového úradu Banská Štiavnica Viera Gondočová. Podľa nej by sa vychytali chyby v stavebnom konaní už pri podaní žiadosti.
Architekt Fabian upozorňuje, že tým, že pravidlá zo zásad ochrany pamiatkovej rezervácie boli prevzaté do územného plánu, stávajú sa záväznými aj pre miestny stavebný úrad.
Podľa architekta Balogu má obec mimoriadne silný nástroj na ochranu týchto hodnôt, a to práve v územnom pláne. „Ak sa niečo neustriehne v príprave podkladov, obec má tento nástroj, vďaka ktorému môže tieto hodnoty ochrániť,“ vysvetľuje.
