Zaplatili nemalú zálohu, zadlžili sa, no nemajú ani peniaze, ani byty. Vzniknúť mali v bývalej administratívnej budove v okrajovej časti Bratislavy. Firma, ktorá ich sľubovala však prerábku nedokončila a vyšetruje ju aj polícia.
Rezervačnú zmluvu na byt na Magnetovej 11 podpísala aj Petra Čermáková. Zaplatila zaň zálohu 25-tisíc eur, približne tretinu kúpnej ceny. V tom čase podľa nej na prestavbe budovy pracovalo množstvo robotníkov.
Postupne však ubúdali. Od marca 2023 na stavbe už nebol nikto. Sľubované byty tak ostali len v propagačných katalógoch. Ďalšia klientka Nikola Bujalková zaplatila až 35-tisíc eur.
Obe sa zhodujú, že Štefan Šalapa, konateľ firmy RETAIL PROJEKT BOX, ktorá byty ponúkala s nimi od prvého kontaktu komunikoval pravidelne a bez problémov. Zmena nastala po zaplatení záloh.
„Začal sa zatajovať. Nevedeli sme sa s ním skontaktovať, nedostávali sme žiadnu oficiálnu spätnú väzbu z kancelárie predaja. E-mailom ani telefonicky, vôbec ho nebolo možné zastihnúť,“ podotkla Bujalková.
Podobne Štefan Šalapa komunikoval aj s nami. Hoci najprv tvrdil, že nemá problém vyjadriť sa, na ponúkané termíny stretnutia nereagoval a neskôr už telefón nedvíhal. Nakoniec do požadovaného termínu neodpovedal ani na otázky poslané emailom.
Keď byty neboli hotové do termínu dohodnutého v zmluve – teda do konca roka 2022, ich budúci vlastníci poslali firme odstúpenie od zmluvy a žiadali aj vrátenie peňazí.
„Mne osobne podpísal dohodu o zrušení budúcej kúpnej zmluvy s tým, že celú zaplatenú čiastku 35-tisíc eur mi prevedie do 14 pracovných dní naspäť. To sa samozrejme nestalo,“ priblížila Bujalková.
Polícia koná pomaly
Klienti sa následne obrátili na súdy, ktoré rozhodli o zriadení záložných práv a vydaní exekučných príkazov. Či sa svojich peňazí dočkajú bude záležať najmä od dražby celej budovy. Najväčším veriteľom je banka, ktorá developerovi poskytla úver.
„Čím viac mám veriteľov, tým sa môj nárok znižuje. Pokiaľ je ten majetok obmedzený a pokiaľ nepokryje všetky pohľadávky všetkých veriteľov, tak dostanú vlastne len pomernú časť zo svojej pohľadávky. A pokiaľ spoločnosť nebude mať iný majetok, ktorý by to dosahoval, tak potom sa šance na vymoženie znižujú,“ vysvetlil nezávislý advokát Patrik Ozimanič.
Nepokojní klienti sa zároveň obrátili aj na políciu. Napríklad Nikola Bujalková trestné oznámenie na Štefana Šalapu podala vlani v lete pre podozrenie so spáchania podvodu, sprenevery či poškodzovania veriteľa. Domnieva sa, že peniaze klientov nešli na rekonštrukciu bytov, ale iné projekty konateľa, napríklad na projekt Nová Sladovňa v Košiciach.
Ako vlastník a developer sa tu v minulosti prezentovala iná firma Štefana Šalapu. Záujemcom sľubovala apartmány, brala zálohy, no nič nepostavila. Aj tento prípad polícia vyšetruje a budova je aktuálne v dražbe.
„Takže sa to opakuje, o to intenzívnejšia je naša prosba na políciu, aby začala konať a prešetrila to dôkladne,“ dodala Bujkalová. Podľa hovorkyne krajského riaditeľstva polície v Bratislave Jany Šimunkovej sa prípad aktuálne nachádza vo fáze preverovania.
Pomalé konanie polície
Petra Čermáková sa však domnieva, že polícia nekoná. Nepovažuje za normálne, aby sa vyšetrovateľ neozýval viac ako deväť mesiacov. Nikola Bujalková tiež poukázala na 30-dňovú poriadkovú lehotu, počas ktorej sa má vyšetrovateľ vyjadriť, či trestné oznámenie odmietne alebo podá návrh na obžalobu. Nezávislý advokát však upozornil, že pre políciu nie je záväzná.
„Polícia za to nemá žiadnu sankciu zo zákona, čiže zase pokiaľ to konanie trvá dlhšie a v praxi často aj trvá dlhšie, tak vlastne nedá sa s tým v zásade nič robiť podľa zákona,“ skonštatoval Ozimanič.
Šimunková dodala, že niektoré oznámenia neobsahujú dostatočné informácie, preto ich musia dopĺňať o ďalšie náležitosti. To má potom vplyv nie len na čas, ale aj na právnu kvalifikáciu, pri ktorej sa zohľadňuje výška škody.
Ak vyšetrovateľ nekomunikuje, majú možnosti
Ak vyšetrovateľ nekomunikuje, alebo poškodeným napríklad odmieta nahliadnuť do spisu, môžu sa obrátiť na prokuratúru. Nikola Bujalková tak urobila v januári.
„Vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície KR PZ v Bratislave bol kontaktovaný dňa 07.02.2024 telefonicky, pričom bol dohodnutý ďalší postup a zabezpečenie nápravy vo veci žiadosti pani Nikoly Bujalkovej. O predmetnom telefonáte spísala prokurátorka úradný záznam, ktorý je súčasťou dozorového spisu prokurátora,“ uviedla Krajská prokuratúra Bratislava.
Advokát tiež pripomína, že poškodení môžu svoje výpovede kedykoľvek doplniť o nové skutočnosti. Rovnako – ak majú nový dôkazy alebo listinu – môžu ju do spisu vyšetrovateľovi doručiť aj písomne.
„V danej veci je doposiaľ evidovaných viac ako 50 oznamovateľov, pričom ich počet stále nie je konečný. Zároveň sú zabezpečované všetky relevantné listinné dôkazy, aktuálne sa dokumentujú údaje z Daňového úradu, Finančného riaditeľstva, z peňažných ústavov. Dĺžka konania je preto primeraná rozsahu dokazovania,“ spresnila ďalej prokuratúra.
Dôležité preverovanie developera
Prípadov s developermi, ktorí ponúkajú domy či byty, od klientov zoberú peniaze, no prácu nedokončia, je stále veľa. Dôležité je preto získať si o firme čo najviac informácií ešte pred tým, ako s ňou čokoľvek podpíšete.
Pomôcť môže zoznam dlžníkov finančnej správy, sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, ale aj register úpadcov či exekúcií. Cenným zdrojom informácií môžu byť aj diskusie či hodnotenia na internete.
„Ak je to spoločnosť – právnická osoba, tak tam sledujem napríklad Obchodmný register SR a zisťujem jednak jej štruktúru, alebo kedy bola založená. V prípade, že a spoločnosť niekoľko mesiacov, mal by som spozornieť a zisťovať, prečo to tak je,“ priblížil Patrik Ozimanič.
„Ak máme verejne dostupnú informáciu, že má dlhy voči Sociálnej poisťovni, daňovému úradu, môže to byť aj systémová chyba v danom podniku a to už neveští nič dobré,“ pokračoval Pavel Škriniar z Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave.
O firme vypovedajú aj údaje o jej ziskoch a tržbách. Dajú sa nájsť v registri účtovných uzávierok. V prípade spoločnosti, ktorá mala realizovať projekt na Magnetovej ulici tieto údaje chýbajú už od roku 2019.
„Keď mu zákon prikazuje že to má robiť, a on to nerobí – tak asi na to má pádny dôvod. A to je ten indikátor toho, že by som sa mal buď pýtať prečo to nerobí, alebo sa vystríhať spolupráce s takýmto subjektom,“ skonštatoval Škriniar.
Snažia sa obchádzať zákon
Ak sa spoločnosti dostanú do problémov, osoby za nimi sa ich snažia zbaviť aj tak, že si založia novú firmu. Ministerstvo spravodlivosti, pod ktoré patria registrové súdy, súčasné pravidlá obchodného registra považuje za dostatočné.
„Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov alebo má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie. Uvedenú skutočnosť preveruje registrový súd obligatórne pred zápisom štatutárneho orgánu. Po vykonaní zápisu registrový súd stanovené obmedzenie ďalej nepreveruje,“ uviedla Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR.
„Najhoršie je, keď na kúpu nehnuteľnosti ľudia nemajú, požičajú si, a tá nehnuteľnosť ešte nestojí. Ten najhorší scenár je v tom, že sú zadlžení, musia splácať. A tú nehnuteľnosť nemajú, lebo jednoducho bol to celé podvod od začiatku,“ dodal Škriniar.
„Splátka na nehnuteľnosť, ktorú sme už mohli užívať, mi tak ide do vzduchoprázdna. Chce sa mi plakať pri pomyslení, že ma toto čaká ešte šesť rokov,“ uzavrela Petra Čermáková.
