Príbehy takzvaných dvojitých agentov poznáme ešte z čias studenej vojny, podľa odborníkov však verbovanie do cudzích služieb nie je ničím výnimočným ani dnes. Spravodajskí dôstojníci na oficiálnych postoch sú pritom údajne iba malou časťou agentúrnej siete na území iného štátu. Výnimkou vraj nie je ani Slovensko.
Najskôr leteli z Moskvy na falošné doklady do viacerých krajín, aby sa potom v rovnaký čas stretli vo Švajčiarsku. V tamojšej požičovni si vzali vopred objednané vozidlo a namierili si to do francúzskych Álp, kde mali zriadenú tajnú základňu. Agenti ruskej jednotky 29155 o pár dní nato údajne nechali vybuchnúť sklad plný zbraní na českej Morave.
Bývalý šéf českej rozviedky Karel Randák hovorí, že vo väčšine prípadov sa vojenské rozviedky snažia iba zhromažďovať informácie – napríklad o stave armády. „Plus obchod napríklad s vojenským materiálom, ako ktorá firma obchoduje, kam vyváža zbrane alebo nejaké zbraňové systémy. Civilná služba sa zaoberá skôr politickou alebo ekonomickou stránkou veci,“ povedal Randák pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko.
Nelegálna rezidentúra
Verejnosť sa o cudzích agentoch dozvedá najmä vtedy, keď musia krajinu opustiť – tak ako u nás pred pár dňami traja ruskí špióni. Všetci mali diplomatické krytie, no ani jeden z nich tu nebol ako spravodajský dôstojník oficiálne.
„Treba povedať, že aj príslušníci spravodajských služieb môžu byť u nás legálne. Veľvyslanectvá sú styčným bodom danej krajiny, každý jeden diplomat dostáva takzvaný agrément, to znamená, že my si preverujeme, aké má pozadie,“ vysvetlil odborník na bezpečnosť a stratégie Pavel Macko.
O agentoch s diplomatickým krytím hovorí aj Randák, podľa neho však nejde ani zďaleka o jedinú skupinu dôstojníkov, ktorí u nás zbierajú informácie. „Ale potom takmer nepochybne, v ruskom podaní nepochybne, existuje nelegálna rezidentúra, o ktorej zrejme málokto vie, čo sú skutočne ľudia pod hlbokým krytím.“
Využívajú aj sociálne siete
Bývalý analytik vojenskej spravodajskej služby Roman Laml tvrdí, že cudzí agenti sa môžu infiltrovať v podstate kdekoľvek. Cez sociálne siete napríklad zisťujú nálady v spoločnosti a vyhodnocujú správanie konkrétnych ľudí
„Vzťah Slovenska k Rusku, vzťah Slovákov k aktivitám Ruska na Ukrajine, Krym a tieto veci. Ovplyvňovaním týchto nálad môžete v konečnom dôsledku ovplyvniť aj volebný výsledok,“ vysvetlil.
„Jediným väčším úspechom je, keď sa vám podarí naverbovať niekoho alebo niečo, čomu sa hovorí takzvaný vplyvový agent a to je človek, ktorý má vplyv na rozhodovanie kľúčových osobností v danom štáte,“ doplnil Randák.
