Litva, Lotyšsko a Estónsko dali vo štvrtok (11. 11.) najavo obavy z toho, že súčasná kríza na hraniciach Bieloruska a Európskej únie (EÚ) by mohla prerásť do ozbrojeného konfliktu. Informuje o tom agentúra Reuters.
Pri hraniciach Bieloruska s Poľskom a Litvou sa nahromadili rádovo až tisícky migrantov, ktorí sa chcú v niektorých prípadoch aj za použitia násilia dostať na územie dvadsaťsedmičky.
V spoločnom vyhlásení ministri obrany pobaltských krajín odsúdili „úmyselnú eskaláciu súčasného hybridného útoku zo strany bieloruského režimu, ktorý predstavuje vážnu hrozbu pre európsku bezpečnosť“.
Európska únia obviňuje autoritársky režim Alexandra Lukašenka, že migrantov z krízových krajín používa ako odplatu za sankcie, ktoré naň uvalila pre represie voči politickým oponentom a potláčaniu ľudských práv. Podľa Litvy, Lotyšska a Estónska správanie Bieloruska „zvyšuje pravdepodobnosť provokácií a závažných incidentov, ktoré by tiež mohli prerásť do vojenských akcií“.
Rusko vyslalo strategické bombardéry
Reuters uvádza, že súčasná kríza na hraniciach medzi Bieloruskom a EÚ rozprúdila novú konfrontáciu medzi Západom a Ruskom, ktoré v stredu (10. 11.) v snahe demonštrovať podporu Minsku, poslalo do bieloruského vzdušného priestoru dva strategické bombardéry Tu – 22M3.
„Musíme neustále monitorovať situáciu na hranici. Nech si kričia, nech si nadávajú. Áno, ide o bombardéry schopné niesť jadrové zbrane, ale nemáme inú možnosť. Musíme vidieť, čo robia tam za hranicami,“ citovali Lukašenka bieloruské štátne médiá.
Bez toho, aby na to predložil dôkazy, vyhlásil tiež, že niekto sa snažil migrantom dodať zbrane. Reuters podotýka, že nie je jasné, koho Lukašenko v tomto prípade obviňuje.
Ako uvádza agentúra AP, misie boli druhým prípadom v priebehu dvoch dní, kedy Rusko vyslalo svoje bombardéry schopné niesť jadrové zbrane nad územie Bieloruska. Tamojšie ministerstvo obrany avizovalo, že takéto lety sa budú vykonávať pravidelne.
Kremeľ uviedol, že Rusko s napätím v poľsko-bieloruskom a litovsko-bieloruskom pohraničí nemá nič spoločné a dal najavo, že prítomnosť ozbrojených ľudí na oboch stranách hranice medzi Bieloruskom a EÚ ho znepokojuje.
Ruská letecká spoločnosť Aeroflot poprela, že by mala čokoľvek spoločné s organizovaním prevozu migrantov vo veľkom do Bieloruska. Akcie tejto firmy sa prepadli po tom, ako sa objavili informácie, že by EÚ mohla proti nej v súvislosti s krízou zaviesť sankcie.
Vytvorenie humanitárneho koridoru
Tisíce migrantov v hraničnom pásme živoria v chladnom jesennom počasí bez dostatočných zásob jedla i pitia a bez humanitárnej pomoci. Sú medzi nimi ženy a deti.
Poľsko aj Litva ich odmietajú vpustiť na svoje územie, členovia bieloruských bezpečnostných zložiek zasa týmto ľuďom bránia v tom, aby sa vrátili do bieloruského vnútrozemia.
Litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis uviedol, že jeho krajina požiadala OSN, aby sa na jej pôde rokovalo o možnosti vytvoriť „humanitárny koridor“ od bieloruskej hranice, vďaka ktorému by sa migranti mohli vrátiť do krajín, odkiaľ prišli.
„Máme informácie zo sociálnych sietí, že pri hranici sú ľudia, ktorí chcú ísť späť do Iraku a ďalších krajín. Jedinou organizáciou, ktorá môže na Bielorusko vyvinúť nátlak, je OSN,“ uviedol Landsbergis.
Ukrajina uviedla, že jej pohraničná stráž a polícia začali cvičenie na hranici s Bieloruskom s cieľom ochrániť ju pred možnými pokusmi o jej prekročenie.
