Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Tréneri mu pre výšku neverili, z korčúľ mu puchli nohy. Chára najprv sadil stromčeky, teraz je legendou

Viacnásobný rekordér slávi 45. narodeniny.

Tréneri mu pre výšku neverili, z korčúľ mu puchli nohy. Chára najprv sadil stromčeky, teraz je legendou
Archívne foto - exkapitán slovenskej hokejovej reprezentácie Zdeno Chára dvíha cenu za druhé miesto na MS 2012 s číslom 38 na drese. Foto: TASR

Hokejoví tréneri mu neverili. Prekážalo im, že je príliš vysoký a pomalý. Kariérne začiatky Zdena Cháru boli náročné, dnes je však legendou zadných radov s najväčším počtom zápasov v NHL medzi obrancami a toto číslo stále navyšuje. Slovenský obor (205 cm) a hokejový líder oslavuje v piatok (18. 3.) 45. narodeniny.

Zdeno Chára sa narodil 18. marca 1977 v Trenčíne. Jeho otec Zdeněk Chára bol československý reprezentant v zápasení. Mladý Chára si vybral hokej aj preto, lebo sa narodil a vyrastal v jednom z najhokejovejších miest na Slovensku, kde sa narodili aj Pavol Demitra či Marián Gáborík.

Musel hrať v menších korčuliach

Chárova cesta na výslnie v najrýchlejšom zimnom kolektívnom športe na svete nebola jednoduchá. Ako dorastenec začínal v Dukle Trenčín, ale tréneri mu neverili, že by mohol byť profesionálnym hokejistom. Posielali ho skôr na basketbal. V juniorskom tíme Dukly sa preňho nenašlo miesto, zamieril do Piešťan.

Čím viac sa Chára stretával s výčitkami, tým viac trénoval, lebo život bez hokeja si nevedel predstaviť. Keď ho stretol agent Jaromír Henyš, tiež sa ho zmocnili pochybnosti. „Tento chlapec hrá hokej? Veď je to basketbalista!“ vyhlásil podľa hokej.cz.

Cháru trápili aj zdravotné problémy. Musel totiž hrávať v menších korčuliach, pretože veľkosť šestnásť v tej dobe neexistovala, čo mu spôsobovalo výrastky na chodidlách.

„Lekári to chceli riešiť dokonca operáciou. Preto som ihneď zariadil, aby mal Zdeno v čom hrať,“ spomínal ďalej Hyneš. Spomenul aj jeho atypicky dlhú hokejku, na ktorú musel dostať výnimku.

Umýval autá a sadil stromčeky

Vďaka agentovi sa Slovák v osemnástich rokoch v sezóne 1995/1996 sťahoval do českej Sparty Praha. Ani tam to nemal pre svoju atypickú hokejovú postavu ľahké. Po roku sa rozhodol odísť do zámoria na vstupný draft NHL. Z 56. miesta si ho vybral v roku 1996 klub New York Islanders.

Najprv začínal v juniorskej súťaži – kanadskej WHL, kde hral za Prince George Cougars. Popri hokeji mal dve práce, do ktorých jazdil na bicykli asi 30 kilometrov a potom večer trénoval. „V autoumyvárke som umýval autá a druhou prácou bola úprava záhradiek, trávnikov či sadenie stromčekov,“ hovoril Chára v dokumente Sezóna za vodou.

Aj napriek fyzickej záťaži vydržal a debut v NHL v drese New Yorku Islanders si „odkrútil“ už v roku 1997. Ani pri svojej premiére sa nevyhol narážkam na jeho výšku.

„Nikdy som nevidel takého vysokého hokejistu, ako je Zdeno. Vždy bol najsilnejší zo všetkých, aj keď bol veľmi mladý. Snažil som sa zistiť, ako cvičí, ale on bol v tomto špeciálny. Vždy na sebe tvrdo pracoval a to je dôvod prečo je v lige tak dlho,“ povedal pre web NHL jeho bývalý spoluhráč z Islanders Bryan McCabe.

Deti takého obra ešte nevideli

Prvým trénerom Cháru v NHL bol súčasný kormidelník Dallasu Stars Rick Bowness. Pod jeho vedením odohral slovenský obranca v sezóne 1997/1998 25 zápasov, v ktorých si pripísal jednu asistenciu a 50 trestných minút.

„Pamätám si, že býval v suteréne bytu svojho agenta. Keď sa to dozvedela moja žena Judy, tak sme ho zavolali na večeru. Keď si sadol, tak mu kolená trčali nad stôl. Všetky moje deti sa smiali, že nikdy nevideli takého obra. Zdeno je však veľmi slušný a milý človek a na ľade veľký bojovník, ktorý môže ísť všetkým príkladom a som za neho šťastný,“ povedal Bowness.

V roku 2001 vymenili Cháru do Ottawy Senators a už v tom istom roku ho nominovali do Zápasu hviezd NHL. Do výberu troch najlepších obrancov sa dostal prvýkrát v roku 2004, ale Norrisovu trofej ešte nezískal. Skončil druhý za Scottom Niedermayerom.

Počas výluky v NHL (2004/2005) pôsobil vo Färjestade vo švédskej Elitserien. V jeho drese sa prebojoval až do finále play off, kde ale tím nakoniec podľahol Frölunde.

V roku 2006 sa následne upísal Bostonu Bruins a v tíme „medveďov“ sa vypracoval nielen na rešpektovaného hráča, ale menovali ho aj za kapitána.

Pozdvihol Stanleyho pohár

V drese Bruins v roku 2009 získal ako prvý Slovák v NHL Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu. Následne v sezóne 2010/2011 vybojoval ako prvý slovenský kapitán Stanleyho pohár. Zároveň sa po Nicklasovi Lidströmovi stal druhým európskym kapitánom, ktorý dosiahol tento úspech.

Počas ďalšej výluky v NHL v sezóne 2012/2013 posilnil klub Kontinentálnej hokejovej ligy (KHL) HC Lev Praha. S pôsobením v pražskom klube sa viaže aj udalosť, ktorá naštrbila jeho vzťahy s Miroslavom Šatanom. V novembri 2012 v zápase proti Slovanu Bratislava utrpel po jeho zákroku Šatan zranenie krčnej chrbtice, ktoré ho vyradilo do konca klubovej sezóny.

Víťaz Stanleyho pohára a držiteľ Norrisovej trofeje pre najlepšieho obrancu sezóny 2008/2009 už 25 rokov vzbudzuje svojou postavou, silou a tvrdou strelou rešpekt na klziskách NHL a stále nekončí.

Honba za rekordom

Hoci s ním Boston po sezóne 2019/2020 ukončil spoluprácu, v NHL si miesto našiel. Slovenského obra najprv angažoval Washington Capitals, v aktuálnej sezóne hrá opäť za NY Islanders ako aj na začiatku kariéry v NHL a môže sa pochváliť úžasným míľnikom.

V zámorskej súťaži odohral už 1 656 duelov, čo je najviac spomedzi obrancov. Dosiaľ držal rekord Chris Chelios (1 651). Medzi hráčmi celkovo je na 7. mieste.

„Ďakujem Chrisovi Cheliosovi. Nastavil taký vysoký štandard pre mnohých z nás. Bola to obrovská motivácia. Som veľmi vďačný a mám veľké šťastie, že mám veľa, veľa skvelých spoluhráčov a trénerov. A tiež podporu od mojej manželky a detí. Mám veľké šťastie, že môžem stále hrať,“ hovoril podľa webu NHL po prekonaní rekordu.

„Je to pozoruhodné, najmä pre chlapa s jeho výškou, ako dlho vydržal a aký efektívny bol počas svojej kariéry. Niekoľkokrát som sa stretol so Zdenom a rozprával som sa s ním, ale porozprávate sa s kýmkoľvek v lige, je to skvelý chlapík, skvelý tímový hráč,“ poznamenal Chelios.

Záľuba? Zničiť sa v tréningu

„Keď sa pracuje, tak si nezľahčí vôbec nič. Nezoberie si deň voľna, kým ho nedonútim, aby si oddýchol. Stále ma volá ´tréner´, aj keď som mu povedal, že ma môže volať Barry. Má veľký rešpekt ku všetkým ľuďom v klube, čo je v tejto dobe vzácne,“ opísal Chárov staromódny štýl tréner Islanders Barry Trotz.

Exhokejisti Boris Valábik a Marián Gáborík ho zase v podcaste Boris a Brambor nazvali „najtvrdšie pracujúcim chlapom, akého kedy videli“. Povráva sa o ňom, že jeho najväčším hobby je zničiť sa v tréningu, v ktorom nikdy nejde na menej ako 100 %.

Známy je Slovák dodnes aj ako nekompromisný bitkár s tvrdými ranami, ktorý sa viackrát zaplietol do pästnej potýčky so svojimi súpermi a v drvivej väčšine prípadov ich bez väčších problémov vyhral.

Koluje sa o ňom tiež legenda, že raz požiadal trénerov, aby mohol byť na ľade celých 60 minút. Po väčšinu kariéry patril v každom tíme k najvyťažovanejším hráčom s minutážou 20+.

Neminuli ho slovenské úspechy

Nekompromisne hrajúci obranca s prezývkou Big Z, ktorého štyrikrát vybrali na Zápas hviezd NHL (2004, 2007, 2008, 2009) a dvakrát ho zaradili do All Stars tímu NHL (2004, 2009), patrí tiež k oporám slovenskej hokejovej reprezentácie.

Aj jeho zásluhou sa Slovensko mohlo tešiť z dvoch medailí z MS. V roku 2000 si z Petrohradu odniesol striebro a v roku 2012 si v pozícii kapitána národného tímu priniesol z Helsínk opäť medailu rovnakého lesku.

„Chlapcom sa chcem veľmi pekne poďakovať, vždy je krásne hrať v takomto kolektíve. Veľmi si cením striebornú medailu, chcel by som ju venovať Paľkovi Demitrovi, stále bol s nami ‚tam hore‘,“ hovoril bezprostredne po druhom striebornom úspechu. Ocenenie vtedy prebral s číslom 38 na drese práve na znak pocty Demitrovi.

V ankete Zlatý puk ho trikrát (2004, 2006, 2009) vyhodnotili ako najlepšieho slovenského obrancu, v roku 2009 sa stal aj celkovým víťazom ankety.

V NHL drží okrem spomenutého aj niekoľko ďalších rekordov – je najvyšší hokejista v histórii zámorskej profiligy a zároveň i majiteľ najtvrdšej strely (169,62 km/h z roku 2009).

To, že sa Chára nebojí driny, dokazuje aj mimo ľadovej plochy. Ako vášnivý cyklista si vyskúšal trasy niekoľkých horských etáp Tour de France a v roku 2008 bol členom expedície, ktorá vystúpila na najvyšší vrch Afriky Kilimandžáro, i keď on sám až na hlavný vrchol nevyšiel.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet