Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa v piatok (25. 3.) po vyše osemhodinovej diskusii zhodli na tom, že ich štáty budú môcť v záujme zníženia neobvykle vysokých cien plynu siahnuť k spoločným nákupom.
Podporili tiež návrh na zavedenie povinnosti plniť pred zimou plynové zásobníky. Po skončení druhého dňa samitu to uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Požiadavky, predovšetkým juhoeurópskych krajín, na zavedenie cenových stropov síce samit neschválil, Komisia však podľa svojej šéfky do mája preverí možnosti oddelenia ceny plynu a elektriny, o ktoré tieto štáty rovnako usilovali.
Slovensku sa podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) podarilo do záverov dostať viacero návrhov, hlavne aby sa zohľadnil energetický mix každej členskej krajiny. Slovensko totiž ráta s jadrovou energiou a každá krajina by si mala zvoliť taký nástroj, ktorý jej pomôže zvládnuť situáciu v energetike.
Cenové stropy neprešli
Lídri sa podľa nej navyše zhodli na zavedení osobitného energetického režimu pre Španielsko a Portugalsko. „Namiesto preplácania a zvyšovania cien teraz spojíme svoj dopyt,“ ocenila dohodu samitu na spoločných nákupoch Von der Leyenová.
Španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorý podľa diplomatov hrozil zablokovaním záverov v prípade odmietnutia požiadaviek na výraznejšie spoločné kroky, dohodu samitu ocenil.
Energie v EÚ, ale aj inde vo svete, prudko zdraželi vlani v súvislosti s oživením po koronavírusovej kríze a s nedostatočnými zásobami plynu. Teraz sa však Európa obáva nového zdražovania pre ruskú inváziu na Ukrajine a súvisiacemu možnému rozpadu obchodných vzťahov s Moskvou.
Výzvy na solidaritu podľa neho zazneli pri diskusiách o napĺňaní európskych zásobníkov plynu. „Všetci si uvedomujeme, že sme v tom spolu a preto sme podporili myšlienku spoločných nákupov,“ povedal Heger. Dodal, že je to variant, ktorý členským krajinám ušetrí peniaze.
Znižovanie závislosti
Nemecko a ďalšie krajiny sú skeptické k zásahom proti vysokým cenám energií, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Poznamenal, že o požiadavkách na obmedzenie cien energií sa viedla rozsiahla diskusia.
Scholz tiež upozornil, že Nemecko je od plynu závislé menej ako iné krajiny únijného bloku. Dodal, že niektoré sú závislé na 100 percent. „Staneme sa nezávislými od ruského plynu rýchlejšie, ako si v súčasnosti mnohí myslia,“ uviedol nemecký kancelár. Tento proces sa ale podľa neho nebude dať zvrátiť.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron po stretnutí upozornil, že politici plánujú do spolupráce na riešení európskej energetickej problematiky zapojiť tiež samotné firmy.
Zdôraznil potrebu zlepšiť oddelenie cien elektriny od cien plynu. Európsku komisiu požiadali, aby v krátkodobom horizonte stanovila strop pre ceny energií, dodal.
Spoločná obranná stratégia
Lídri EÚ tiež odsúhlasili novú spoločnú obrannú stratégiu, ktorá v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu počíta s výrazným zvýšením vojenských výdavkov.
Súčasťou schváleného plánu je vytvorenie brigády rýchlej reakcie o sile až 5 000 vojakov a zvýšenie spoločných investícií do vojenských inovácií. Samit poveril Komisiu, aby do mája identifikovala slabé miesta európskej obrany, ktoré treba posilniť.
EÚ chce tiež viac spolupracovať so Severoatlantickou alianciou, ktorú za základ svojej obrany považuje značná časť únijných štátov.
„Schválili sme Strategický kompas, ktorý bude naším sprievodcom k posilneniu obrannej politiky a vystuženiu našich európskych obranných kapacít,“ vyhlásil predseda Európskej rady Charles Michel.
Plán sa sústredí najmä na odvrátenie ruskej hrozby pre Európu a dôraz kladie na schopnosť EÚ rýchlo zareagovať na prípadný útok. K tomu má slúžiť okrem iného brigáda rýchlej reakcie, ktorej základ sľúbilo do roku 2025 vytvoriť Nemecko.
