Generácie skladateľov ho právom považujú za jedného z najväčších hudobných tvorcov v dejinách hudby. Z jeho rozsiahleho diela vyniká 9. symfónia d mol – Óda na radosť. Reč je o legendárnom Nemcovi Ludwigovi van Beethovenovi. V sobotu (26. 3.) uplynulo 195 rokov od jeho úmrtia.
Narodil sa v nemeckom meste Bonn. Nie všetky zdroje uvádzajú rovnaký deň jeho narodenia. Podľa niektorých by to malo byť 16. decembra 1770, iné zdroje uvádzajú dátum narodenia podľa dátumu jeho krstu, 17. decembra 1770.
Nemecký skladateľ s flámskymi koreňmi bol na prelome 18. a 19. storočia predstaviteľom vrcholného klasicizmu, niektorými dielami však otvoril a predznamenal cestu romantizmu.
Drsná výchova
Jeho otec, kapelník, spevák a huslista, ktorý rozpoznal u svojho syna mimoriadne hudobné nadanie, mu ako prvý poskytol hudobné vzdelanie. Bol však drsný, holdoval alkoholu a svojho malého syna pri každodennom drile trestal za každú chybu.
Mladý Beethoven nemal ani desať rokov, keď už koncertoval v zahraničí. Od jedenástich rokov bol členom arcibiskupského orchestra a ako trinásťročný skomponoval tri sonáty. Keď mal sedemnásť rokov, Wolfgang Amadeus Mozart mu v rakúskej Viedni predpovedal veľkú budúcnosť.
O tri roky neskôr študoval vo Viedni hudbu, zdokonaľoval sa v kontrapunkte, harmónii a kompozičnej výstavbe. Koncertoval tam v šľachtických palácoch, vyučoval hru na klavíri, dirigoval, komponoval a uvádzal svoje skladby.
V jednej línii s velikánmi
Jeho skladateľský úspech bol mimoriadny. Poslucháči obdivovali jeho symfónie, komorné skladby, koncerty, jeho klavírne umenie. Desať rokov po príchode do Viedne uznávali už Beethovena v Európe ako skladateľa, klaviristu a symfonika rovnocenného s Josephom Haydnom a Mozartom.
Z Beethovenovho rozsiahleho diela vyniká 9. symfónia d mol so záverečným zborom na Schillerovu Ódu na radosť. Práve melódia z poslednej časti symfónie sa stala hymnou Európskej únie.
Beethovenova piata symfónia Osudová patrí ku klenotom nielen vážnej hudby, ale ľudského kultúrneho dedičstva ako takého. Radí sa medzi päť svetovo najčastejšie uvádzaných symfónií a hlavná téma prvej vety medzi najznámejšie melódie klasickej hudby.
Strata sluchu ho nezastavila
Z desiatich sonát pre husle a klavír sú najznámejšie najmä Sonáta F dur Jarná a Sonáta A dur Kreutzerova. Z 32 sonát pre klavír patria medzi najobľúbenejšie c mol Patetická, cis mol Mesačného svitu, d mol Apassionata a B dur Veľká sonáta pre kladivkový klavír.
Okrem komorných skladieb, oratória Kristus na hore Olivovej, dvoch omší (známejšia je Missa solemnis) a kantát skomponoval Beethoven jednu operu Fidelio, ktorá vyjadruje ideály francúzskej revolúcie a je oslavou manželskej lásky a obetavosti.
Už vo veku 25 rokov sa začali uňho prejavovať prvé príznaky straty sluchu. Obdivuhodne sa však dokázal vyburcovať do zápasu so svojím tragickým údelom.
Skladby, ktoré napriek postihnutiu skomponoval, mu priniesli veľkú slávu, uznanie a rešpekt, najmä posledná 9. symfónia s Ódou na radosť, ktorú zložil 3 roky pred smrťou ako monumentálne životné dielo.
Bol aj na Slovensku?
Hovorí sa, že slávny skladateľ pobudol niekoľkokrát aj na území dnešnej Slovenskej republiky v prekrásnom prostredí kaštieľa v Dolnej Krupej.
Podľa ústnej tradície grófskej rodiny Brunšvikovcov, vtedajších majiteľov kaštieľa, práve v ňom slávny skladateľ okolo roku 1800 skomponoval svoje najznámejšie klavírne dielo – Sonátu mesačného svitu, inšpirovaný láskou k jednej z Brunšvikových neterí.
Ludwig van Beethoven zomrel vo Viedni 26. marca 1827. Dožil sa 56 rokov. Pochovali ho na viedenskom cintoríne Zentralfriedhof.
Okrem piatich klavírnych koncertov sú známe aj jeho klavírne sonáty. Významnými dielami autora jedinej opery Fidelio sú aj omša Missa solemnis a oratórium Kristus na hore Olivovej.
