Samit NATO bol v znamení jednohlasného odsúdenia vojny na Ukrajine ako bezprecedentného porušenia medzinárodného práva zo strany Ruska. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová po skončení sa mimoriadneho samitu Severoatlantickej aliancie.
Čaputová za emotívne označila vystúpenie prezidenta Volodymyra Zelenského cez videolink, ktorý zhrnul situáciu na Ukrajine a požiadal spojencov o ďalšiu pomoc.
Výsledok rokovaní možno podľa prezidentky zhrnúť do štyroch hlavných bodov. V prvom rade je to posilnenie aliančných vojsk na východnom krídle NATO, čo znamená predsunutú prítomnosť bojových jednotiek v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. „Na Slovensku to bolo odobrené už aj parlamentom a bude sa to diať pod vedením Českej republiky,“ pripomenula.
Jednota Aliancie
Ďalším výsledkom samitu je potvrdenie jednoty všetkých členov Aliancie v tom, že treba aj naďalej pomáhať Ukrajine a túto podporu zvyšovať.
„Komuniké zo samitu obsahuje výzvu všetkým krajinám vrátane Číny, aby sa zdržali akýchkoľvek zásahov a zostali neutrálne a nepodporovali Rusko materiálne alebo vojensky či spôsobom, ktorý by umožnil obchádzanie sankcií,“ vysvetlila.
Jednomyseľná zhoda lídrov bola aj na predĺžení mandátu pre generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.
Vojenská pomoc pre Ukrajinu
Na otázku, ako vníma Zelenského žiadosť, aby NATO poskytlo Ukrajine jedno percento svojich tankov a bojových lietadiel, uviedla, že drvivá väčšina členských krajín Aliancie pomáha Ukrajine aj vojensky. To sa týka i Slovenska. Záväzky lídrov zo samitu hovoria o ďalšom zvyšovaní vojenskej pomoci.
„Toto je naša odpoveď prezidentovi Zelenskému. V rámci NATO sme sa zhodli na tom, že naša pomoc musí byť preventívna a deeskalačná,“ povedala Čaputová.
Aliancia sa zdržiava aj pri požiadavkách Ukrajiny na vytvorenie bezletovej zóny. Práve preto, aby nedošlo k rozšíreniu konfliktu i na NATO, čo by mohlo viesť k tretej svetovej vojne.
Finančné prostriedky na obranu
Čaputová uviedla, že nebola konkrétna reakcia na možné hrozby použitia chemických zbraní zo strany Ruska. Ale ak by k tomu došlo, NATO by odpovedalo na báze spoločného rozhodnutia.
Žiadosť Poľska o vyslanie vojenskej misie NATO na Ukrajinu na samite išla podľa prezidentky „do stratena“. Dodala, že Poľsko nakoniec hovorilo iba o humanitárnej misii, bez dôrazu na väčšie debaty lídrov na túto tému.
Lídri Aliancie sa zhodli tiež na potrebe ďalšieho zvyšovania finančných prostriedkov na obranu. Čaputová uviedla, že Slovensko dosiahlo dvojpercentný prah rozpočtových výdavkov na obranu, čo vzhľadom na súčasné bezpečnostné výzvy a hrozby považuje za „základnú úroveň“, ktorou sa spojenci musia riadiť.
