Obchodovanie s emisnými povolenkami by sa podľa ministra hospodárstva malo na najbližšie roky stopnúť, a to pre energetickú krízu spôsobenú vojnovým konfliktom na Ukrajine. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Soňa Otajovičová.
Európska komisia však už dlhodobo navrhuje ich sprísnenie a hovorí o kvótach pre budovy, ktoré by sa dotkli aj domácností. Ide o jedno z opatrení v rámci balíka Fit For 55, ktorý zaväzuje krajiny Únie znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030.
Domácnosti musia znižovať energetickú náročnosť
Emisné kvóty v súčasnosti platia priemyselné podniky, no Európska komisia ich navrhuje aj pre domy. Minister životného prostredia Ján Budaj preto hovorí, že domácnosti musia znižovať energetickú náročnosť.
„EÚ uvažuje o tom, že štáty budú platiť za klimatické poškodzovanie prostredníctvom nehnuteľností. Slovensko by v tomto prípade malo veľký problém, pretože máme veľa energeticky zle zabezpečených domov,“ tvrdí.
Minister hospodárstva Richard Sulík označil návrh komisie za šialený. „Firmy bojujú o prežitie, bojujú s vysokými cenami a my tu ideme šaškovať s CO2 emisnými povolenkami. Celé je to hlúposť, treba ich, ak nie zrušiť, tak vysadiť na 3 až 5 rokov. Zásadne odmietam akékoľvek sprísnenie,“ uviedol.
Investície do solárnej a geotermálnej energie
Eurokomisia zatiaľ definitívny verdikt nevyniesla. Ak by sa k vysokým cenám energií pridali aj emisné kvóty, domácnosti by museli hľadať alternatívy.
Jednou z nich sú obnoviteľné zdroje energií. Analytička Wood and Company Eva Sadovská upozorňuje, že zatiaľ čo Únia ako celok si stanovila ich podiel v energetike na 20 %, Slovensko v roku 2020 len na 14 %.
„Naša ekonomika, tak s hodnotou ukazovateľa na úrovni 17,3 % tento cieľ naplnila, avšak za vyspelými krajinami EÚ stále zaostávame,“ vyhlásila.
Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimíra Šuchu nevyužívame obnoviteľné zdroje naplno. „Veterné elektrárne sú na Slovensku možno menej využiteľné, ale máme tu solárnu a hlavne geotermálnu energiu, ktorú veľmi málo využívame. Treba do toho investovať,“ myslí si Šucha.
Môže byť drevná biomasa alternatívou?
Energetický analytik Karel Hirman vidí alternatívu aj v drevnej biomase. Tvrdí, že jej využívanie nevedie k odlesňovaniu tak, ako to niektorí jej odporcovia prezentujú.
„V lesnom hospodárení sa má urobiť transparentný poriadok, aby drevná hmota ostala na Slovensku. My ju tu v energetike zakazujeme, ale cez priekupníkov a špekulantov, ktorí nám drancujú lesy odchádza do zahraničia, kde ňou vykurujú domácnosti,“ upozorňuje.
V národnom energetickom pláne však ministerstvo hospodárstva upozorňuje, že využívanie biomasy by mohlo zhoršiť kvalitu ovzdušia. Až 90 % domácností je pripojených na zemný plyn, prechod na alternatívne zdroje je preto problematický.
