Americká speváčka a herečka Barbra Streisandová sa stala ikonou vo viacerých odvetviach zábavného priemyslu.
Dostala dva Oscary, desať cien Grammy a veľa ďalších ocenení, a dnes je jednou z najúspešnejších osobností šoubiznisu vôbec. Niekdajšia hviezda broadwayských muzikálov si rovnakú pozíciu preniesla aj do Hollywoodu, kde neskôr úspešne vyskúšala aj réžiu.
Je ženou mnohých úloh, zasahuje aj do verejného diania ako politička či filantropka. V nedeľu 24. apríla oslavuje osemdesiate narodeniny.
Preukázala aj komediálny talent
V Hollywoode sa Streisandová presadila v rovnakom žánri – v muzikáloch či neskôr v hudobnom filme Zrodila sa hviezda. Preukázala však aj veľký komediálny talent, napríklad v bláznivej veselohre Čo ďalej, doktor? z roku 1972.
Za réžiu filmu Jentl (1983), v ktorom sa ujala aj scenára a hlavnej úlohy, získala Zlatý glóbus. K nakrúteniu tohto filmu o židovskej dievčine, ktorá sa prezlečie za chlapca, aby mohla študovať, ju vraj inšpiroval zo záhrobia jej otec.
Muzikál získal Oscara za najlepšiu pieseň. Nakrúcal sa aj vo vtedajšom Československu, napríklad v Prahe či Českom Krumlove.
Na svoj neprehliadnuteľný nos je hrdá
„Vďaka svojej tvári som hneď na začiatku svojej kariéry zaujala producentov i režisérov, nedám na ňu preto dopustiť,“ tvrdí majiteľka neprehliadnuteľného nosa, ktorého sa vraj nikdy nedotkla ruka plastického chirurga.
Narodila sa ako Barbara Joan 24. apríla 1942 v Brooklyne, otec jej zomrel, keď mala niekoľko mesiacov. „Vždy som musela o všetko bojovať,“ spomínala na neľahké detstvo, ktoré sa ale stalo motorom jej neskoršieho úsilia. A láska k spevu od detstva ju priviedla do hereckej školy.
Miláčikom Broadwaya sa stala v roku 1964 ako komediantka Fanny Briceová v muzikáli Funny Girl. Jeho filmové spracovanie z roku 1968 jej vynieslo prvého z dvoch Oscarov.
Nasledovala úloha šarmantnej a výrečnej dohadzovačky Dolly Leviovej vo veľmi úspešnom muzikáli Hello, Dolly (1969), ktorého réžie sa ujal Gene Kelly, túto snímka Streisandová aj produkovala.
Získala dvoch Oscarov
V romantickej dráme Takí sme boli (1973) si po boku Roberta Redforda zahrala komunistickú aktivistku, čo sa berie príliš vážne. A druhého Oscara získala (spoločne so skladateľom Paulom Williamsom) za pieseň Evergreen naspievanú s Krisom Kristoffersonom pre film Zrodila sa hviezda (1976).
Neskôr stvárnila hlavné úlohy v melodrámach Pán prílivu (1991) a Dve tváre lásky (1996), oba filmy aj režírovala.
V Pánovi prílivu si zahrala úlohu židovskej psychologičky, ktorá pomáha futbalovému trénerovi riešiť problémy z detstva: „Konečne som zahnala strašidlá zo svojho detstva. Bolesť zmizla a ja som dnes bohatšia a šťastnejšia,“ priznala po nakrúcaní.
Potom si dala nejaký čas pauzu a venovala sa výlučne hudbe a koncertovaniu. V roku 2010 sa pripomenula komédiou s Benom Stillerom pod názvom Fotri sú lotri, kde hral aj Robert de Niro.
Úspešná spevácka kariéra
Nemenší úspech zožala Streisandová so svojím spevom. Jej platne sa umiestňujú na popredných priečkach hitparád. Piesne aj skladá. Dnes už vystupuje väčšinou len na charitatívnych podujatiach.
Jej životom prešlo viacero mužov. V 70. rokoch napríklad „randila“ s pohľadným otcom dnešného kanadského premiéra Justina Trudeaua.
Neskôr chodila aj s tenistom Andrém Agassim. V posledných rokoch v súťaži o jej priazeň zvíťazil herec James Brolin, ktorý si ju doviedol k oltáru v roku 1998. Z prvého manželstva s hercom Elliotom Gouldom má syna Jasona.
Osobnosť Barbry dala vzniknúť aj sociálnemu fenoménu s názvom efekt Streisandovej, kedy pokus o vymazanie nejakej informácie vedie k tomu, že sa o ňu ľudia začnú ešte viac zaujímať.
Herečka totiž požadovala, s pomocou právnikov, odstránenie leteckej snímky svojej rezidencie z verejne prístupného serveru. Jediné, čo však dosiahla, bola jeho zvýšená návštevnosť a snímka kolovala ďalej po internete.
Streisandová tiež miluje psov. Svoju fenku Samanthu, ktorá patrila k spoločenskému plemenu Coton de Tulear, si až tak obľúbila, že si po jej smrti nechala naklonovať jej dva nové exempláre. Genetické kópie pomenovala Slečna fialová a Slečna šarlátová.
