V prípade, že sa k Severoatlantickej aliancii (NATO) pripojí Švédsko a Fínsko, Rusko bude musieť posilniť svoju obranu v oblasti Baltského mora. A to vrátane nasadenia jadrových zbraní.
S odvolaním sa na slová podpredsedu ruskej bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva to vo štvrtok (14. 4.) napísala agentúra Reuters. Podľa Litvy nie sú podobné hrozby z Moskvy žiadnou novinkou.
Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa 1 300 kilometrov dlhú hranicu, a Švédsko, po ruskej invázii na Ukrajinu zvažujú, že podajú žiadosť o členstvo v NATO.
Premiérky oboch krajín Sanna Marinová a Magdaléna Andersonová v stredu (13. 4.) uviedli, že krajiny rozhodnú o výraznej zmene svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v niekoľkých najbližších týždňoch.
Medvedev: Nedá sa hovoriť o bezjadrovom Balte
Exprezident Ruska vyhlásil, že ak Švédsko a Fínsko vstúpia do NATO, Rusko bude musieť posilniť svoje pozemné, námorné a letecké sily v Baltskom mori, aby obnovilo vojenskú rovnováhu.
Medvedev tiež výslovne upozornil na jadrovú hrozbu. Uviedol, že už nemožno hovoriť o „bezjadrovom“ Balte, kde má Rusko svoju kaliningradskú enklávu zovretú medzi Poľskom a Litvou.
„O bezjadrovom štatúte Baltu už nemôže byť reč. Treba obnoviť rovnováhu,“ povedal Medvedev, ktorý bol prezidentom Ruska v rokoch 2008 až 2012.
„Až do dnešného dňa Rusko takéto opatrenia neprijalo a ani sa k tomu nechystalo,“ povedal Medvedev. „Ak nás k tomu dotlačíte, tak dobre. Zoberte na vedomie, že sme to neboli my, kto to navrhol,“ dodal.
Premiérka Litvy: Nič nové
Ruské hrozby o zvýšenie vojenskej prítomnosti v oblasti Baltského mora, vrátane jadrových zbraní, nie sú ničím novým, reagovala na Medvedevove slová litovská premiérka Ingrid Šimonytéová.
„To, že sa Rusko vyhráža, nie je nič nové. Kaliningrad je veľmi militarizovanou zónou. Je ňou už dlhú dobu a je v Balte,“ vyhlásila.
