Astronóm, matematik a kňaz, ktorý prispel svojimi pozorovaniami a prácami k rozšíreniu vedeckého poznania v 18. storočí. Zaznamenal prechod Venuše cez slnečný kotúč. Skúmal magnetické pole Zeme i polárnu žiaru. Vypracoval historickú mapu Uhorska, ale aj mapu mesačného povrchu, z ktorej astronómovia čerpali až do 20. storočia..
To všetko sa podarilo rodákovi zo Štiavnických Baní Maximiliánovi Hellovi. Jeho meno je zapísané v kalendári UNESCO, do ktorého ho zaradili v roku 1970. Od jeho úmrtia uplynulo vo štvrtok (14. 4.) presne 230 rokov.
Mal 21 bratov a sestier
Maximilián Hell sa narodil 15. mája 1720 do baníckej rodiny. Jeho otec Matej Kornel Hell bol konštruktérom a staviteľom známych štiavnických tajchov – umelých jazier, v ktorých sa zhromažďovala voda ako zdroj energie pre poháňanie banských strojov.
Keďže sa otec druhý raz oženil, mal Maximilián Hell až 21 súrodencov. On sa pritom nepreslávil ako jediný, podarilo sa to aj jeho bratovi Jozefovi Karolovi Hellovi. Ten vymyslel vynález stroja na čerpanie podzemnej vody.
Do školy chodil Maximilián Hell v Štiavnických Baniach, v štúdiu pokračoval na Gymnáziu v Banskej Bystrici, kde bol jeho profesorom aj Saumel Mikovíni. A práve on vzbudil v Maximiliánovi záujem o štúdium matematiky a astronómie.
Išiel medzi jezuitov
V roku 1738 vstúpil ako 18-ročný do jezuitského rádu. Po dvojročnom noviciáte v Trenčíne na jeseň roku 1740 zložil rehoľné sľuby a začal študovať filozofiu, logiku a prírodné vedy na jezuitskom kolégiu vo Viedni, kde bol aj asistentom riaditeľa astronomického observatória.
Po roku 1745 odišiel do Levoče, kde vyučoval latinčinu, gréčtinu, dejepis a rétoriku na tamojšom jezuitskom gymnáziu, prednášal tiež na jezuitskom gymnáziu v Banskej Bystrici. Potom ako sám absolvoval štúdium teológie, ho v roku 1752 vysvätili za kňaza. Odišiel prednášať matematiku a fyziku na jezuitskú akadémiu v Kluži na území dnešného Rumunska. Vybudoval tu tiež hvezdáreň.
Po smrti astronóma Jána Jakuba Marinoniho v roku 1755 vymenovali Hella za riaditeľa univerzitného observatória vo Viedni a túto funkciu zastával až do konca života. Pôsobil ako dvorný astronóm a matematik, a tiež ako profesor mechaniky na Univerzite vo Viedni. Vyhotovil plány na výstavbu hvezdární v Trnave, v Budíne a v dnešnom maďarskom meste Eger.
Viedenské observatórium sa pod jeho vedením stalo centrom prírodovedného bádania v monarchii. Maximilián Hell uskutočňoval pravidelné pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd.
Od roku 1757 vydával odborné astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae (Astronomické denníky). Napísal 26 odborných prác, pozoruhodné výsledky dosiahol v oblasti výskumu polárnej žiary a magnetického poľa Zeme.
Presné výpočty
Ako iní vynálezcovia, aj Maximilián Hell bojoval so závisťou kolegov, pripomína web RTVS. A tá ho, paradoxne, preslávila. „Jeho pozorovania spochybnili, až kým sa neukázalo, že jeho výpočty boli správne,“ pripomína spomenutý portál.
Hell najprv pozoroval Venušu vo Viedni, a to jej prechod popred slnečný disk v roku 1761. Pokračoval na dánskom ostrove Vardö za severným polárnym kruhom v roku 1769, kam ho pozval dánsky kráľ Kristián VII.
Na základe svojich meraní ako prvý určil mimoriadne presne, vzhľadom na presnosť vtedajších vedeckých prístrojov, paralaxu Slnka na 8,82 oblúkovej sekundy. Súčasná najpresnejšia hodnota je 8,7915 oblúkovej sekundy.
Zjednodušene povedané – vypočítal vzdialenosť Slnka od Zeme. Rovnako zistil, že Venuša nemá žiaden mesiac. Za to získal medzinárodné uznanie.
Meno po ňom dostali kráter aj planétka
Tematika vedeckých prác Maximiliána Hella však bola oveľa širšia. Venoval sa banskému právu, vypracoval mapu Uhorska, ale aj mapu mesačného povrchu. Študoval morský odliv, kvadratúru kruhu, polárnu žiaru a magnetické pole Zeme.
Stal sa svetovo uznávanou osobnosťou. Spolupracoval s Dánskou akadémiou vied v Kodani, s Kráľovskou spoločnosťou vied v Paríži, v Londýne, s Akadémiou vied v Štockholme, Trondheime, Göttingene, či s Inštitútom vied v Bologni, kde všade vydávali jeho diela.
Za spoluprácu s anglickou vedeckou spoločnosťou Royal Societe dostal v roku 1790 Rád anglickej vlády. „Vypracoval podľa Anonymovej kroniky historickú mapu Uhorska, pričom nikdy nezabúdal na rodné Slovensko, ktoré často navštevoval. Učil na jezuitských gymnáziách v Levoči aj v Banskej Bystrici,“ dodáva RTVS.
Maximilián Hell zomrel 14. apríla 1792 vo Viedni na zápal pľúc. Pomenovali po ňom aj kráter na Mesiaci s priemerom 33,3 km. Od 31. júla 2000 nesie jeho meno tiež planétka (3727) – Maxhell.
