V nedeľnom (10. 4.) prvom kole francúzskych prezidentských volieb bude Emmanuel Macron obhajovať svoj mandát na ďalších päť rokov. Hlavnou vyzývateľkou mu bude jeho dlhoročná oponentka, šéfka krajne pravicového Národného združenia, Marine Le Penová.
Podľa v piatok (8. 4.) zverejneného prieskumu spoločnosti BVA má Macrona v úmysle voliť 27 % Francúzov a jeho preferencie naďalej mierne klesajú. Stále sú však na vyššej úrovni, ako boli na začiatku konfliktu na Ukrajine.
Jeho náskok na druhú Le Penovú sa stále zmenšuje, aktuálne má politička 23 % hlasov, rastúca dynamika prieskumu hovorí v jej prospech. Od začiatku marca si politička pripísala 7 percentuálnych bodov.
Už týždeň je rozdiel medzi týmito dvoma kandidátmi len obyčajnou štatistickou odchýlkou, čo v praxi znamená, že sa ich poradie môže obrátiť.
Tohtoročné prezidentské voľby budú pre Le Penovú (53) už tretím súbojom o Elyzejský palác. V roku 2017 sa dostala do druhého kola, čo by sa jej podľa prieskumov mohlo podariť aj tentokrát.
Poučená neúspechmi z predchádzajúcich volieb sa rozhodla prezentovať Francúzom umiernenejší program, ktorý počíta s referendom o imigrácii. Nie je v ňom skoršie vystúpenie z Európskej únie ani odmietnutie eura. Podľa svojich kritikov sa tak Le Penová stala takmer „mainstreamovou“ političkou.
Od roku 2004 do roku 2017 pôsobila v Európskom parlamente, kde istý čas predsedala politickému zoskupeniu krajne pravicových strán Európa národov a slobody. V roku 2017 usadla do kresla národného parlamentu a funkciu europoslankyne sa tak musela vzdať.
Kladný vzťah k Putinovi
Le Penová musela pred tohtoročnými voľbami skartovať viac ako milión predvolebných letákov pre snímku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorá bola v aktuálnom kontexte ruskej invázie na Ukrajine absolútne neprijateľná.
Politička však hneď v deň vypuknutia agresie vyzvala na okamžité zastavenie ruských vojenských operácií na Ukrajine. Dodala, že invázia narúša mier v Európe a musí byť jednoznačne odsúdená.
Le Penovú, ktorú počas prezidentskej kampane v roku 2017 prijal Putin, obviňujú jej odporcovia z väzieb na Kremeľ dlhodobo.
V januári na zhromaždení so spriatelenými stranami v Madride odmietla podporiť paragraf o Ukrajine v spoločnom vyhlásení, kde sa uvádza, že „vojenské akcie Ruska na východnej hranici Európy nás priviedli na pokraj vojny“.
Tvrdý postoj k imigrácii
Vo svojom tohtoročnom programe Le Penová navrhuje okrem iného zrušiť daň z príjmov pre Francúzov mladších ako 30 rokov.
Navrhuje aj predčasný odchod do dôchodku v 60 rokoch pre tých, ktorí si odpracovali 40 rokov a zvýšenie najnižších dôchodkov. Tiež zrušenie dedičskej dane pre rodiny so strednými a nižšími príjmami.
Ak ju zvolia, chce ako jedno z prvých opatrení vypísať referendum o zákone o imigrácii a identite a zmeniť najmenej šesť článkov francúzskej ústavy. Francúzi by podľa nej mali mať prednostný prístup k sociálnemu bývaniu a k zamestnaniu.
Je za systematickú deportáciu migrantov bez dokladov a trestaných cudzincov a povolenie na pobyt by odobrala migrantom, ktorí sú vyše roka bez zamestnania.
Francúzske občianstvo by odobrala tiež islamským extrémistom. Zavrela by mešity a islamské spolky, ktoré sú v rozpore s hodnotami francúzskej ústavy. Je za zákaz zahaľovania a prezentácie náboženských symbolov na verejných miestach.
Vystúpenie z NATO a kritika Macrona
Le Penová by podporila vystúpenie Francúzska zo Severoatlantickej aliancie, uprednostnila by francúzske zákony pred medzinárodným právom. Chcela by vytvoriť „Európske združenie národov“, ktoré by nahradilo Európsku úniu.
Je za odstránenie veterných a solárnych elektrární, pretože neriešia energetickú spotrebu a hyzdia francúzsku krajinu. Podporila by investície do jadrovej energetiky.
Na svojich predvolebných vystúpeniach Le Penová vyhlásila, že Francúzsko je oslabené „chybami, márnivosťou a cynizmom Emmanuela Macrona“. Podľa nej existujúci prezident vsadil na vyobcovanie nezaočkovaných Francúzov, aby zakryl svoje zlyhania počas pandémie.
Francúzom Le Penová sľúbila, že zaistí väčšiu bezpečnosť a umožní im rozhodnúť o tom, kto sa smie usadiť v krajine. Povedala, že im chce „vrátiť Francúzsko“.
Predstaviteľka krajnej pravice
Krajne pravicovej strane Národné združenie (Rassemblement National, do roku 2018 Národný front) Le Penová predsedá od roku 2011. Založil ju jej otec Jean-Marie Le Pen.
V roku 2017 postúpila do druhého kola prezidentských volieb, v ktorom ju s takmer dvojnásobným počtom hlasov porazil terajší prezident (získala 33,39 %). V prvej prezidentskej kandidatúre v roku 2012 mala 17,9 percenta.
Pôvodným povolaním právnička, narodená 5. augusta 1968, vyštudovala právo na parížskej Sorbonne. V tomto odbore pôsobila do roku 1998, keď vstúpila do politiky na miestnej úrovni.
Strana FN (RN), ktorá ťaží z protiimigračných, protieurópskych a protiglobalizačných nálad, pod jej vedením uhladila vizáž a zožala volebné úspechy na miestnej úrovni.
Le Penová a kauzy
Po prehre Le Penovej v prezidentských voľbách v roku 2017 sa však jej RN ocitla v kríze, Le Penová navyše figuruje vo viacerých súdnych kauzách. V júni 2018 jej súd EÚ uložil vrátiť sumu vo výške takmer 300 000 eur, ktorú získala za zamestnávanie fiktívnej asistentky.
Finančný audit poukázal aj na útraty za nákladné večierky strany RN, pri ktorých tieklo šampanské prúdom. Táto strana dlhovala europarlamentu ďalšieho vyše pol milióna eur.
K ďalšej kauze Le Penovej patrí šírenie fotografií zachytávajúcich zverstvá páchané takzvaným Islamským štátom (IS).
V marci 2018 ju začali stíhať úrady na základe obvinenia, že na konci roka 2015 umiestnila na twitter tri fotografie zachytávajúce zavraždenie rukojemníka IS. Reagovala tak na prirovnanie jej strany k IS, ktoré zaznelo v jednej televíznej relácii.
V marci 2017 ju Európsky parlament zbavil imunity. Političku však následne zvolili za poslankyňu francúzskeho Národného zhromaždenia a Európsky parlament opustila.
Imunity ju zbavil v novembri 2017 aj francúzsky parlament. Súd ale vlani v máji Le Penovú v tejto kauze oslobodil s tým, že zábery síce zobrazovali násilie, ale Le Penová ich zverejnením na twitteri v roku 2015 neusilovala o šírenie nenávisti.