Poľsko a Bulharsko sú od stredy (27. 4.) bez ruského plynu. Moskva zastavila dodávky, pretože krajiny za surovinu odmietli platiť v rubľoch. Experti upozorňujú, že Varšava je na situáciu v porovnaní so Sofiou oveľa lepšie pripravená.
Podľa analytika ide o politický krok Kremľa, ktorý si zatiaľ môže z finančného hľadiska dovoliť.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Michal Dzúrik.
Neplatíte v rubľoch? Nebude plyn
Nechcete platiť v rubľoch – nebudete mať plyn, tak by sa dalo preformulovať stanovisko ruskej spoločnosti Gazprom, ktorá oznámila zastavenie dodávok suroviny do Poľska a do Bulharska.
Varšava odoberá cez plynovod Jamal tiahnuci sa zo Sibíry cez Bielorusko asi polovicu dodávok. Podľa vlády nie sú odberatelia nijako ohrození.
Dodáva, že kontrakt s plynárenským gigantom ešte z roku 1996 aj tak neplánovala na budúci rok predĺžiť.
„Poľsko avizuje, že zásobníky má naplnené, má prepojenia s Nemeckom, Litvou, má nové prepojenie aj so Slovenskom, Českou republikou, na jeseň sa očakáva dobudovanie veľkého plynovodu s Nórskom. Má terminál pri Baltskom mori na skvapalnený zemný plyn,“ hovorí o pripravenosti Poľska Irena Jenčová z portálu Euractiv.
Horšie je na tom však Bulharsko, keďže je od ruského plynu výrazne závislejšie – spolieha sa naň až z 90 percent.
Oproti Poľsku a ďalším štátom je s kritikou Ruska a s podporou Ukrajiny vo vojne opatrnejšie, výpadku sa však štát aj tak nevyhol.
Plyn ako politický nástroj
Podľa analytika bezpečnostného centra Európske hodnoty Davida Stulíka ide o politický krok Moskvy, ktorý môže zopakovať.
„Zatiaľ na tom finančne Rusko nie je úplne zle. Stále má pomerne veľké rezervy. Výpadok príjmov od týchto dvoch krajín nebude mať väčší vplyv na finančnú kondíciu. Rusko bude používať plyn ako nástroj zahraničnej politiky, takže to bude akási páka na krajiny, ktoré majú s Ruskom horšie vzťahy,“ hovorí Stulík.
Slovensko je od ruského plynu závislé asi na 85 percent. Podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) sme na jeho prípadnú odstávku pripravení. Podobné vyhlásenia prichádzajú z Európskej únie.
Podľa šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej má blok k dispozícii núdzový plán. Dodala, že Brusel a členské krajiny na krok Moskvy zareagujú spoločne.
