Keď sa za hmlistého newyorského rána pred 95 rokmi, 20. mája 1927, odlepil od zeme preťažený jednomotorový letún, len málokto veril, že stroj naozaj preletí Atlantik.
Dvadsaťpäťročnému pilotovi Charlesovi Lindberghovi ale prialo šťastie. O 33,5 hodiny neskôr pristál na parížskom letisku Le Bourget. Bolo krátko pred pol jedenástou večer.
“Life without risks is not worth living.”
— NASA History Office (@NASAhistory) May 20, 2022
95 years ago #OTD Charles Lindbergh took off from New York to make the 1st successful solo transatlantic flight. He went on to serve on the National Advisory Committee for Aeronautics, the organization that preceded NASA. pic.twitter.com/kLrYWwPMVR
Tento výkon nebol prvým letom bez medzipristátia medzi Európou a Amerikou. Prvenstvo mu však patrí na trati medzi dôležitými mestami. Briti John Alcock a Arthur Whitten Brown totiž osem rokov pred Charlesom Lindberghom preleteli za 16 hodín z Newfoundlandu do írskeho Clifdenu.
Na rozdiel od nich ale Lindbergh letel sám. A to navyše v malom lietadle, zatiaľ čo britská dvojica letela v upravenom bombardéri.
Jeden a pol dňa bez spánku a s minimom jedla
Letom medzi New Yorkom a Parížom splnil Lindbergh podmienky súťaže, ktorú v roku 1919 vypísal americký hotelier Raymond Orteig. Odniesol si tak šek na 25 000 dolárov.
Bola to ale zaslúžená odmena – Lindbergh strávil v tesnom kokpite malého stroja deň a pol bez spánku a takmer bez jedla, jeho vyhliadky pred letom navyše neboli optimistické – pred ním zahynuli na tejto trase štyria letci.
Veľa šancí mu zdanlivo nedával ani výber stroja. Jednomotorový hornoplošník dnes pozabudnutého výrobcu Ryan zo San Diega, pomenovaný na počesť sponzorov Spirit of St. Louis, meral len osem metrov.
Ponad Atlantik len s kompasom
Aby bol schopný uletieť skoro 6 000 kilometrov, nechal Lindbergh takmer celý trup zaplniť nádržami. Sedel tak až ďaleko za krídlom a dopredu videl iba vďaka periskopu. Všetko navigačné vybavenie spočívalo v kompase.
Lindbergha v dosiahnutí jeho cieľa nezastavilo ani sparťanské vybavenie, nedostatok spánku a dokonca ani halucinácie, ktoré ho prepadli po 24 hodinách letu. Podarilo sa mu preletieť Atlantik a okolo tretej hodiny popoludní zazrel pobrežie Írska.
Do Paríža mu zostávalo ešte sedem hodín. „Krátko pred desiatou večer som zazrel Paríž, o niekoľko minút neskôr som zakrúžil okolo Eiffelovej veže a po chvíli hľadania som pristál na letisku Le Bourget,“ spomínal neskôr.
„Well, here we are“ (Tak nás tu máte) boli vraj prvé Lindberghove slová, keď vystúpil z lietadla. Mal za sebou 5 800 kilometrov a 33 hodín, 30 minút a 29,8 sekúnd letu. Bez spánku ale, kvôli predštartovým prípravám, musel vydržať celých 55 hodín. Počas letu stroj spotreboval 1 400 litrov benzínu a pilot vypil iba liter čaju, zjedol dve čokolády a niekoľko sendvičov.
Uniesli mu syna
Mladík, ktorý sa narodil 4. februára 1905 v Detroite v rodine právnika a politika, tak dosiahol vrchol kariéry. Lietanie mu učarovalo už na štúdiách a krátko sa živil ako člen leteckého cirkusu, po prvej svetovej vojne veľmi populárnej atrakcie.
Za pilotnú páku prvýkrát zasadol v roku 1923 a o niekoľko rokov neskôr sa začal živiť ako poštový pilot. Lietanie s vrecami pošty po celých USA bolo aj jeho hlavnou prípravou na rekordný let.
Po prelete Atlantiku sa ale Lindberghov život natrvalo zmenil. Stal sa jedným z najslávnejších mužov svojej doby, vzal si dcéru amerického veľvyslanca v Mexiku Annu Morrowovú, s ktorou mal šesť detí.
Pár sa venoval propagácii letectva. V roku 1932 ho postihla tragédia, keď im uniesli dvadsaťmesačného syna Charlesa a napriek zaplateniu výkupného našli batoľa mŕtve.
Obdivoval Hitlerov štát
Rodina sa v roku 1935 presťahovala do Európy. V 30. rokoch Lindbergh počas ciest po svete zavítal aj do nacistického Nemecka, kde dokonca z rúk Hermanna Göringa prevzal vyznamenanie. V tom čase sa tiež priznal k obdivu k Hitlerovmu štátu.
Na druhej strane ale dodával americkej armáde informácie o nemeckom leteckom priemysle. V Nemecku tiež udržoval pomer s tromi ženami, a ako sa neskôr ukázalo, mal s nimi tri, podľa niektorých špekulácií možno až sedem detí.
V roku 1939 sa Lindbergh presťahoval späť do USA. Až do útoku na Pearl Harbor rozhodne odmietal zapojenie sa Ameriky do vojny. Po japonskom útoku sa ale dal do služieb letectva.
Po vojne pôsobil okrem iného ako poradca náčelníka amerického letectva a v roku 1954 ho vymenovali za brigádneho generála. Veľký úspech dosiahla jeho autobiografia The Spirit of St. Louis z roku 1953, nazvaná podľa jeho lietadla. Dostal za ňu Pulitzerovu cenu.
S rodinou sa presťahovali na Havajské ostrovy, kde 26. augusta 1974 zomrel v meste Maui vo veku 72 rokov.
