Globálna ekonomika čelí najväčšej výzve od druhej svetovej vojny. Uviedol to Medzinárodný menový fond (MMF) a varoval pred geoekonomickou fragmentáciou. Dôvodom je nahromadenie katastrof, ktoré zasiahli svetové hospodárstvo.
Globálnu ekonomiku čaká „najväčší test od druhej svetovej vojny“, uviedla šéfka MMF Kristalina Georgievová. Ruský útok na Ukrajinu sa pridal k negatívnym ekonomickým vplyvom koronakrízy. To brzdí rast a zrýchľuje infláciu, ktorá sa dostala na najvyššie úrovne za desaťročia.
Nárast cien potravín a energií
Prudký nárast cien potravín a energií oslabuje kúpnu silu domácností po celom svete. Pričom centrálne banky v snahe o krotenie inflácie sprísňujú menové politiky, čo zvyšuje tlak na zadlžené vlády, firmy a rodiny. Ak sa k tomu ešte pripočíta riziko klimatickej zmeny, svet podľa MMF čelí „potenciálnemu nahromadeniu katastrof“.
„Našu schopnosť reagovať navyše komplikuje ďalší následok vojny na Ukrajine, ktorým je prudké zvýšenie rizika geoekonomickej fragmentácie,“ uviedla Georgievová vo svojom blogu.
„Napätia týkajúce sa obchodu, technologických štandardov a bezpečnosti sa zvyšovali mnoho rokov. Podkopávali rast a dôveru v aktuálny globálny ekonomický systém.“
Obmedzenie obchodu
Podľa šéfky MMF len neistota týkajúca sa obchodných politík v roku 2019 znížila globálny hrubý domáci produktu (HDP) takmer o 1 %. Monitoring MMF takisto naznačuje, že približne 30 krajín obmedzilo obchod s potravinami, energiami a ďalšími kľúčovými komoditami.
Georgievová varovala, že ďalšia dezintegrácia bude mať enormné globálne negatívne následky a poškodí ľudí naprieč socio-ekonomickým spektrom. Len technologická fragmentácia môže mnohým krajinám spôsobiť zníženie HDP o 5 %.
Vlády by podľa MMF mali na rastúcu fragmentáciu zareagovať redukciou obchodných bariér, čo by zmiernilo nedostatky dodávok a znížilo ceny potravín a ďalších komodít, a diverzifikáciou dovozu. „Nielen krajiny, ale aj firmy musia diverzifikovať importy, aby ochránili dodávateľské reťazce a uchovali si obrovské výhody globálnej integrácie,“ uviedla Georgievová.
MMF takisto požaduje spoluprácu pri snahe o riešenie vysokej zadlženosti, keď takmer 60 % nízkopríjmových krajín má problémy s obsluhou dlhu a potrebuje jeho reštrukturalizáciu, modernizáciu cezhraničných platieb, ktoré brzdia inkluzívny rast, a komplexný prístup k prechodu na zelené technológie.
