Krajiny Európskej únie sa stále nedohodli na ďalšom balíku sankcií proti Rusku, ktoré naň uvrhli v reakcii na inváziu na Ukrajine. Rokovania trvajú už takmer mesiac.
Nový balík by okrem iného mal obsahovať aj embargo na dovoz ruskej ropy a ropných produktov. Štáty EÚ sa však nezhodujú v prístupe k dodávkam ropy z Ruska. Kým niektoré krajiny žiadajú úplne odstrihnutie ruských energetických zdrojov, iné sú proti.
Hlavným dôvodom je vysoká závislosť na dovoze týchto surovín. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) uviedol, že Slovensko podporí embargo ruskej ropy, no žiada trojročné prechodné obdobie, aby sa krajina zmenám dokázala prispôsobiť.
Aj Česká republika podporí zákaz dovozu do EÚ, ak bude mať odklad do doby, kým sa nezvýši kapacita ropovodov, ktorými sa môže ropa do Česka prepravovať.
K žiadateľom o dočasnú výnimku z embarga na ruskú ropu sa pripojilo aj Bulharsko. „Ak sa niektorým krajinám dá výnimka, potom ju požadujeme aj my. V prípade, že Bulharsko výnimku nedostane, sankcie nepodporíme,“ povedal podpredseda bulharskej vlády Asen Vasilev.
Najhlasnejší oponent
Najtvrdším odporcom embarga je Maďarsko, ktoré so súčasným návrhom Európskej komisie (EK) na zákaz dovozu ropy podľa premiéra Viktora Orbána nesúhlasí. Argumentuje aj tým, že sektor energetiky treba najprv reformovať a tiež prispôsobiť ropné rafinérie.
Maďarsko požaduje výnimku z embarga najmenej na štyri roky. Navyše chce 800 miliónov eur z fondov EÚ na prestavbu rafinérie a zvýšenie kapacity ropovodu z Chorvátska.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaný diplomatický zdroj z EÚ začiatkom mája informovala, že EK navrhla pre Slovensko a Maďarsko udelenie výnimky z embarga do konca roka 2024. Pre Česko by mala platiť výnimka do polovice 2024.
Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová v súvislosti s touto problematikou osobne navštívila Budapešť pre stretnutie s Orbánom. Po stretnutí uviedla, že vidí pokrok v maďarskom stanovisku.
Popri výnimkách z embarga Brusel tiež zvažuje možnosť prisľúbiť investície do infraštruktúry krajín najviac závislých od ruskej ropy.
Von der Leyenová v utorok (24. 5.) vyjadrila nádej, že v najbližších dňoch by členské štáty mohli dospieť k finálnej dohode o embargu. Dohodu podľa nej aktuálne blokujú jeden až dva členské štáty.
Exekutíva EÚ podľa Reuters tiež zvažuje, že z najnovšieho balíčka vypustí zákaz prepravy ruskej ropy tankermi z krajín EÚ, ktorý prekážal Grécku, Cypru či Malte.
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck tento týždeň uviedol, že Nemecko je ochotné podporiť ropné embargo aj bez Maďarska, ak to má celý proces urýchliť.
Ako veľmi sú teda jednotlivé krajiny EÚ závislé od dovozu ruskej ropy?
Čierne zlato
Spomedzi štátov EÚ je najviac od ruskej ropy závislé práve Slovensko. Podľa údajov z roku 2020 tvoril podiel importu tejto komodity z Ruska 100 percent.
Závislosť ďalších krajín je nižšia o 16 a viac percentuálnych bodov. Za Slovenskom nasledujú Fínsko (84 %), Litva (73 %), Poľsko (72 %) a Bulharsko (63 %).
Z radov ostatných štátov EÚ, ktoré susedia so Slovenskom, je Maďarsko závislé na 61 %, zatiaľ čo Česko dováža 49 % svojej ropy z Ruska. Najnižšiu závislosť spomedzi krajín, ktoré pre účely tejto štatistiky poskytli údaje, vykazuje Španielsko (2 %).
Ku krajinám, ktoré neposkytli údaje o dovoze ropy alebo sa nedali zistiť, patria Estónsko, Írsko, Cyprus, Lotyšsko, Malta, Slovinsko a Luxembursko.
Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) vyváža Rusko do Európy zhruba polovicu svojho exportu ropy a ropných produktov. Ide o 2,2 milióna barelov ropy a 1,2 milióna barelov ropných produktov denne.
Moskva je tak najväčším dodávateľom ropy do Európskej únie. Podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat za rok 2020 zabezpečovala viac ako štvrtinu (26 %) celkových dodávok tejto suroviny.
