Ondřej Vetchý je jedným z najobsadzovanejších českých hercov. Jeho umelecký talent potvrdzujú rôznorodé charaktery, ktoré je schopný hodnoverne stvárniť či už na filmovom plátne alebo na javisku.
Uznanie si získal za rozprávkové úlohy, ale aj postavy darebákov či kriminálnych vyšetrovateľov. Jeho univerzálnosť dokladá množstvo dramaticky prepracovaných i komediálnych rolí. V pondelok (16. 5.) oslavuje 60 rokov.
Ondřej Vetchý sa narodil 16. mája 1962 v Jihlave. Od svojich dvanástich rokov hosťoval v jihlavskom Horáckém divadle a aktívne sa venoval športu – hral volejbal, futbal, závodne robil atletiku, úspešný bol aj ako plavec a neskôr ako džudista.
Po štúdiách na pražskom konzervatóriu sa v roku 1984 stal členom Činoherného štúdia v Ústí nad Labem. V rokoch 1987-89 pôsobil v divadle E. F. Buriana v Prahe. Od roku 1989 je členom pražského Činoherného klubu.
Filmové začiatky
Prvé skúsenosti pred filmovou kamerou zbieral v snímkach Leť, ptáku, leť! (1978) či Neříkej mi majore! (1981), do ktorých ho obsadil režisér Jiří Hanibal.
V začiatkoch kariéry stvárňoval väčšinou úlohy nestálych mladých mužov, šibalov, ale aj vydedencov na okraji spoločnosti. Zriadenca výchovného ústavu zosobnil v dráme Zámek Nekonečno (1983), ľahkomyselného Petra si zahral vo filme Sestřičky (1983), popového speváka Míšu zobrazil v snímke Prodavač humoru (1984).
Ako mladý a dobromyseľný čert Janek upútal na seba výraznejšie v rozprávke Hynka Bočana S čerty nejsou žerty (1984) a v úlohe zlodeja Karla sa predviedol v snímke Láska z pasáže (1985).
Diváci si môžu Ondřeja Vetchého pamätať aj zo sociálnej drámy Dům pro dva (1988). V nej v hlavnej úlohe vynikajúco stelesnil problémového chlapíka Dana Píšťalu, ktorý si chce život najmä užívať. Za spomínanú rolu bol nominovaný na Európsku filmovú cenu Felix.
Spolu so slovenským hercom Jánom Kronerom ml. boli súčasťou rozprávky Nebojsa (1988). Počas Nežnej revolúcie v roku 1989 sa angažoval v českom politickom hnutí Občianske fórum.
Úspech neutíchal
Veľké množstvo hereckých príležitostí priniesli populárnemu českému umelcovi aj 90. roky.
Presvedčivý výkon podal ako frustrovaný mladík Dodo v psychologickej dráme slovenského režiséra Vladimíra Balca Let asfaltového holuba a bol tiež súčasťou drámy Marta a já (oba 1990). Rolu Ježiša si vyskúšal v televíznej inscenácii Pilát Pontský, onoho dne (1991).
Jednu z hlavných úloh získal v známej vojenskej komédii Čierni baróni a po boku Vlastimila Brodského sa objavil v televíznej komediálnej dráme Kafka to taky neměl lehký (oba 1992).
Ondřej Vetchý si zahral aj s hviezdou svetového filmu Anthonym Hopkinsom v dráme Proces (1993). Medzi ďalšie známe snímky, v ktorých účinkoval patrí Golet v údolí (1995), oscarová snímka Kolja (1996), v ktorej zosobnil hrobára Broža či trpká komédia Báječná léta pod psa (1997).
Letca bojujúceho proti nacistom stvárnil vo vojnovej dráme Tmavomodrý svět (2001). Slovenský režisér Juraj Nvota mu dal príležitosť vo filmoch Kruté radosti (2002) i Rukojemník (2014).
Na televíznych obrazovkách zaujal ako inšpektor Tykač v kriminálke Devatenáct klavírů (2008) a rolu otca jednej židovskej rodiny, ktorá prežíva hrôzy druhej svetovej vojny si zahral v snímke Nedodržený slib (2009).
Stále aktívny
V roku 2013 získal Ondřej Vetchý Českého leva a Cenu českej filmovej kritiky za vedľajšiu rolu vo filme Okresní přebor-Poslední zápas Pepika Hnátka (2012), ktorý nadviazal na populárny seriál Okresní přebor (2010). Český herec sa ako Kapitán Jirka Luňák autenticky vžil do úlohy cholerického futbalistu, ktorý ženie svoj športový tím dopredu.
Z bohatej a mimoriadne pestrej filmografie obľúbeného herca možno spomenúť aj účinkovanie v thrilleri Vendeta, v dráme Jana Hřebejka Nevinnost (oba 2011) i v romanticky ladenej snímke Pohádky pro Emu (2016). Herec nechýbal ani vo filme Po strništi bos (2017) a takisto zažiaril v úlohe otca-kriminalistu v psychologickej dráme Spravedlnost (2017).
V posledných rokoch sa jedna z ikon českého hereckého neba predstavila vo filmoch Můj strýček Archimedes (2018), Ženy v běhu (2019), Bábovky (2020), Betlémské světlo (2022) a Prezidentka (2022).
