Blízky priateľ Pabla Picassa a významný maliar či sochár, ktorý sa podieľal na tvorbe kubizmu. Taký bol v skratke Francúz Georges Braque. Od narodenia významného umelca uplynulo v piatok(13. 5.) presne 140 rokov.
Georges Braque sa narodil 13. mája 1882 v meste Argenteuil v bezprostrednej blízkosti Paríža. Malá komunita na Seine bola jedným z centier impresionistického hnutia v 70. rokoch 19. storočia. Jeho otec a starý otec boli obaja amatérski umelci a boli majiteľmi prosperujúcej firmy na maliarske práce.
Vzhľad boxera, duša maliara
V roku 1890 sa rodina presťahovala do Le Havre, iného raného centra impresionizmu. Chlapec navštevoval miestnu štátnu školu, sprevádzal svojho otca na maliarskych výpravách a prejavil záujem o šport, vrátane boxu, ktorý mu v dospelosti dodal vzhľad profesionálneho športovca. Naučil sa hrať aj na flaute, opísal jeho život portál Britannica.
Ako 15-ročný nastúpil na večerné vzdelávacie kurzy v Le Havre, kde sa venoval výtvarnému umeniu. Ako 17-ročný odišiel zo školy, aby získal prax ako maliar-natierač a bytový dizajnér najprv v Le Havre, potom v Paríži. Počas praxe si zlepšil maliarske zručnosti a osvojil techniky, ktoré neskôr využil počas svojej umeleckej kariéry.
Po ročnej vojenskej službe sa rozhodol stať sa maliarom. Medzi rokmi 1902 a 1904 študoval na súkromnej akadémii v Paríži a krátko aj na parížskej École des Beaux-Arts. Počas voľného času pravidelne navštevoval Louvre, v ktorom obdivoval predovšetkým egyptské a antické grécke umenie.
Veľký vplyv na Braquea mala návšteva parížskeho Salon d’Automne v roku 1905, kde sa prvý krát oboznámil s maľbami označenými názvom Les Fauves. Ich štýl je v dejinách umenia známy ako fauvizmus. V nasledujúcich rokoch sa stal fauvistom.
Zoznámenie sa s Picassom
Tvoril v belgických Antverpách a potom na francúzskom stredomorskom pobreží neďaleko Marseille. Maľoval krajinky s výraznými obrysmi a kontúrami i tie, v ktorých sa zjavujú priamky, geometrické štruktúry, menej husté farby a ľahké nánosy.
Na jar roku 1907 vystavoval Braque v Paríži šesť obrazov. V tom istom roku podpísal zmluvu s obchodníkom s umením Danielom-Henrym Kahnweilerom, ktorý v tom období otvoril malú parížsku galériu. Galéria neskôr zohrala veľmi dôležitú úlohu v dejinách moderného umenia. Braque sa totiž zoznámil s Pablom Picassom.
Najprv ho znepokojovala Picassova novátorská maľba Avignonské slečny (1907). Napriek prvotným výhradám Braquea štýl zaujal a pod jeho vplyvom namaľoval svoj Veľký Akt (1908). Obaja umelci sa stali blízkymi priateľmi a v priebehu niekoľkých mesiacov sa zapojili do bezprecedentného procesu vzájomného ovplyvňovania sa, z ktorého vzišiel kubizmus.
Kto z nich dvoch bol hlavným zakladateľom kubizmu? To sa povedať naisto nedá, pretože v čase ich spolupráce si vymieňali nápady a konzultovali spolu svoju tvorbu takmer denne. Braque však priniesol sklon ku geometrickým formám. V lete roku 1908 maľoval v južnom Francúzsku sériu radikálne inovatívnych plátien, z ktorých najslávnejšie sú Domy v L’Estaque.
Dva kubizmy
Počnúc rokom 1911 sa Braque spojil, ako povedal neskôr, s Picassom, akoby boli horolezcami, ktorí boli „spoločne uviazaní na jednom lane“. Spoločne dosiahli vrchol štýlu, ktorý sa nazýva analytický kubizmus. Diela Braquea a Picassa, ktoré vznikli počas týchto rokov, sú, prakticky, zameniteľné a ani ich nepodpisovali.
Umelci rozobrali povrch a odstránili tradičnú perspektívu, čo malo za následok preplnené plátna s predmetmi zobrazených tak rozbito, že ich bolo takmer nemožné vnímať. Toto formálne rozdelenie tvarov a priestorov spolu so šokujúcou tlmenou paletou vytvorilo pomerne abstraktné umenie – veľmi rozdielne od všetkého, čo v dejinách maľby dosiaľ namaľovali.
Príkladom je Braqueov Muž s gitarou – farby sú hnedé, sivé a zelené, obrazový priestor je takmer plochý, rozmnožujú sa pohľady a zdroje svetla, rozbíjajú sa kontúry.
V roku 1912 vstúpili Picasso a Braque do fázy tzv. syntetického kubizmu, v ktorej sa predmet stal viac ústredným. V roku 1912 vytvoril Braque prvú koláž. Začal tiež používať piesok a piliny na svoje plátna. Do svojich kompozícií umiestňoval nápisy z typografických písmen. Táto práca výrazne posilnila myšlienku dôležitú pre budúcnosť umenia – obraz nie je len reprezentáciou, ale skôr autonómnym objektom.
Služba v armáde
Po vypuknutí prvej svetovej vojny vstúpil do armády ako seržant pechoty. V roku 1914 ho dvakrát vyznamenali za statočnosť. V roku 1915 utrpel vážne poranenie hlavy a nasledoval niekoľkomesačný pobyt v nemocnici a dlhá doba rekonvalescencie doma v Sorgues.
Po prepustení z ďalšej vojenskej služby sa umelec v roku 1917 znovu pripojil ku kubistickému hnutiu, ktoré bolo ešte stále v jeho syntetickej fáze. On a Picasso však už nikdy viac nespolupracovali tak intenzívne ako v minulosti.
Rýchlo sa však vzdialil od strohej geometrie smerom k tvarom zmäknutým voľným kreslením a voľnejším štetcom, ako je vidieť v Zátiší s hracími kartami (1919). Od tejto chvíle sa jeho štýl prestal vyvíjať metodickým spôsobom, ako tomu bolo počas predchádzajúcich fáz kubizmu.
Od roku 1922 do roku 1926 maľoval sériu pohanských žien, ktoré prinášali ovocie. V roku 1931 prevzal Braque nové médium vyjadrenia – biele kresby vyrezávané na sadrových doskách natieraných čiernou farbou a pripomínajúcich starogrécke hrnčiarske vzory.
Svoj štýl naďalej menil
Neskôr v 30. rokoch začal sériu figurálnych obrazov – príkladmi sú Le Duo a Maliar a jeho model. Počas druhej svetovej vojny vytvoril zbierku malých, zvyčajne plochých dekoratívnych sôch v štýle pripomínajúcom staroveké Grécko a sústreďujúcich sa na nejasné mytologické témy.
Po vojne Braque pokračoval vo svojej praxi vykonávania množstva obrazov na jeden námet. Najprv sériu biliardových stolov, potom jeden z interiérov ateliéru, a potom veľkého vtáka, pri ktorom sa zdalo, že obsahuje akúsi zabudnutú archaickú symboliku.
Počas posledných rokov svojho života poctili Braquea významnými retrospektívnymi výstavami po celom svete – vrátane známeho múzea Louvre. Georges Braque zomrel 31. augusta 1963 vo veku 81 rokov.
