Parlamenty vo Fínsku a vo Švédsku v pondelok (16. 5.) rokujú o podaní prihlášky do Severoatlantickej aliancie. Zásadný krok by mali obe krajiny urobiť ešte tento týždeň. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Michal Dzúrik.
Kým Helsinki sú známe robustným delostrelectvom, Štokholm sa môže pýšiť svojím vojenským námorníctvom. O tom, že Alianciu posilnia, preto podľa expertov niet pochýb. Najprv však musia prečkať prechodné obdobie, až potom bude ich členstvo spečatené.
Fínsko je navonok známe ako neutrálna krajina, podľa tamojších predstaviteľov však nie dobrovoľne. Prinútila ho k tomu driemajúca bezpečnostná hrozba v bezprostrednom susedstve.
Vojenské posily
Helsinki pre krehké vzťahy s niekdajším Sovietskym zväzom a dnešným Ruskom nikdy nezrušili základnú vojenskú službu. Bojaschopné sú preto státisíce občanov 5,5-miliónového severského štátu, ktorý zároveň disponuje najväčším delostreleckým arzenálom v Európskej únii.
Susedné Švédsko má neutralitu hlbšie zakorenenú v DNA, môže sa však pýšiť šiestym najväčším vojenským loďstvom na svete a vlastnými stíhačkami Gripen. Podľa vojenského analytika Lukáša Visingra preto niet divu, že NATO víta krajiny do svojich radov s otvorenou náručou.
„Fínsko a Švédsko majú veľmi kvalitné ozbrojené sily. Keďže platí, že neutralita je drahá, musí byť vojenský strážená. Od chvíle, keď sa NATO začalo rozširovať, najväčší príspevok znamenal, keď sa členom stalo Poľsko. Príchod Švédska a Fínska bude ďalšie dramatické posilnenie,“ uviedol analytik.
Rýchle prijatie?
Fínsko a Švédsko budú tvoriť deviate kolo rozširovania NATO a priamu hranicu zoskupenia s Ruskom predĺžia o vyše 1 300 kilometrov. Ako 31. a 32. člen získajú hlasovacie práva a budú pod jednotným velením.
S Alianciou však úzko spolupracujú už desaťročia. Podľa mnohých ide preto najmä o symbolický krok vo svetle vojny na Ukrajine.
„Fakticky sa toho zmení málo, pretože o Fínsku a Švédsku sa už v kuloároch hovorí, že sú to kvázi členovia NATO. Ja som bol vždy presvedčený, že keby sa stali terčom útoku, krajiny NATO ich budú brániť, keďže majú tak strategicky dôležitú polohu,“ vysvetlil Visingr.
Keďže severské štáty spĺňajú všetky podmienky členstva v NATO, ich prijatie by malo ísť podľa expertov pomerne rýchlo.
Výhrady však má Turecko, ktoré tvrdí, že predovšetkým Štokholm toleruje na svojom území aktivity kurdských organizácií, ktoré Západ označuje za teroristické. Ankara výmenou za schválenie členstva v NATO žiada okrem iného koniec podporovania týchto zoskupení.
