Historické spojenectvo Srbska a Ruska dostáva najnovšie trhliny. Belehradu sa nepáčia vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina. Šéf Kremľa totiž žiada medzinárodné uznanie samozvaných republík – Donecka a Luhanska, po vzore Kosova.
Dlhé roky bol pritom Kremeľ na strane Belehradu, v OSN blokoval akékoľvek snahy o legitimiziáciu nezávislosti tejto bývalej srbskej provincie. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Síposová.
Proruské protesty
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa takmer v celej Európe spustila lavína demonštrácií. No kým krajiny EÚ protestovali proti Rusku, v Srbsku tisíce ľudí na jeho podporu.
Nad hlavami Srbov viali ruské vlajky, na zemi šliapali po vlajke Únie. Brusel pritom patrí medzi najväčších darcov Belehradu. Za dve desaťročia tam „napumpoval“ viac ako tri miliardy eur. Napriek tomu sa však krajina odmieta pripojiť k sankciám.
Prezident Aleksandar Vučič vysvetlil, že Srbi uznávajú právo na územnú celistvosť Ukrajiny. Podporili aj pozastavenie členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva. No pokiaľ ide o sankcie, ich pozícia je náročná. Srbsko je totiž závislé od ruského plynu a donedávna sa spoliehalo na Kremeľ aj v podpore neuznania Kosova.
Šok a neistota
To sa ale teraz mení. Vladimir Putin totiž počas schôdzky so šéfom OSN Antóniom Guterresom argumentoval, že ak západné krajiny uznali nezávislosť bývalej srbskej provincie, mali by uznať aj nezávislosť samozvaných republík Donecka a Luhanska. Ide o oblasti, ktoré Rusko okupuje.
Publicista Július Lörincz vysvetľuje, že v Belehrade to vnímali ako bodnutie dýkou do chrbta. „Vyvolalo to šok, neistotu. Uvedomili si, že väzba na Rusko nie je riešením a že je neudržateľné sedieť na dvoch stoličkách – aj na Východ, aj na Západ,“ ozrejmil.
„Únia by mala oživiť proces rozširovania, vziať si podnet z toho, čo sa robí okolo Ukrajiny. Uvedomiť si, že to je strategická záležitosť – rozšírenie Únie na celom kontinente vrátane západného Balkánu,“ myslí si.
Médiá totiž pripomínajú, že momentálne z celej situácie v Srbsku profituje Čína. Belehrad podpísal s Pekingom zmluvy na výstavbu infraštruktúry za osem miliárd dolárov a nakúpil čínske rakety a bezpilotné lietadlá.
