Námestníci švédskej a fínskej vlády v stredu (25. 5.) v Ankare rokovali o výhradách Turecka proti chystanému vstupu týchto dvoch krajín do NATO. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pritom minulý týždeň obom štátom odkázal, nech sa ich diplomati ani neobťažujú prísť, lebo ich vstup do NATO nepodporia.
Švédska premiérka Magdaléna Anderssonová podľa agentúry AP označila rokovania delegácie svojej a fínskej vlády s tureckou stranou za konštruktívny dialóg. Uviedla, že sa snaží vyriešiť „problémy a nedorozumenie“ vo vzťahu s Ankarou.
Turecko podľa denníka Hürriyet opäť vyzvalo obe severské krajiny, aby mu dali konkrétne záruky, že budú bojovať proti terorizmu. Najmä proti kurdským separatistom z PKK a sýrskym kurdským jednotkám YPG. Práve to je hlavná z viacerých podmienok, ktoré si Ankara kladie pre schválenie vstupu Švédska a Fínska do NATO.
Ďalšie je, okrem iného, zrušenie obmedzení vývozu zbraní do Turecka. To prijali obe severoeurópske krajiny v roku 2019 pre tureckú intervenciu na severe Sýrie. Tam sa Ankara snaží obmedziť vplyv Kurdov pri svojich hraniciach. Reštrikcie na export zbraní prijali aj ďalšie krajiny NATO, ktoré ich ale neskôr zrušili.
Turci hovoria o teroristoch
PKK považujú za teroristickú aj EÚ či USA. Tá od 80. rokov vedie na juhovýchode Turecka ozbrojený boj za autonómiu Kurdov. Turecko však žiada vydanie troch desiatok ľudí, medzi ktorými sú podľa opozičných serverov aj ľudskoprávni aktivisti.
Za teroristov označuje turecká vláda aj svojich kritikov. Tých považuje za priaznivcov duchovného Fethullaha Gülena, obviňovaného Erdoganom zo snahy zvrhnúť jeho vládu.
Teroristi sú podľa Ankary tiež členmi milícií YPG. Tie pritom bojovali s medzinárodnou koalíciou na čele s USA v Sýrii proti teroristickej organizácii Islamský štát.
Štátny tajomník švédskej vlády Oscar Stenström a námestník fínskeho ministerstva zahraničia Jukka Salovaara rokovali s Ankarou s hovorcom tureckého prezidenta a jeho osobitným poradcom pre zahraničnú politiku Ibrahimom Kalinom.
