Presným opisom krvného obehu spôsobil revolúciu v medicíne a položil základy pre modernú fyziológiu. Od úmrtia anglického lekára a anatóma Williama Harveyho v piatok (3. 6.) uplynulo 365 rokov.
William Harvey sa narodil 1. apríla 1578 v meste Folkestone v grófstve Kent. Vyrastal v početnej rodiny, ktorá čítala 9 detí – z nich bol práve on najstarším.
Študoval na jednej z fakúlt Cambridgeskej univerzity, kde v roku 1597 získal bakalára z umenia. Následne cestoval po Európe až zakotvil na Univerzite v Padove, vtedy v jednej z najrenomovanejších univerzít v Európe.
Počas štúdia medicíny sa zoznámil s Hieronymom Fabriciom – talianskym priekopníkom v oblasti chirurgie a anatómie, ktorý bol známy ako otec embryológie. Okrem iného objavil chlopne v žilách, nevedel však zistiť, na čo slúžili.
Vtedajšia zdravotnícka verejnosť však vychádzala z teórie rímskeho lekára Galéna, ktorý tvrdil, že obeh krvi v organizme nie je možný.
S titulom doktora medicíny odišiel Harvey v roku 1602 z Padovy do Londýna, kde si založil vlastnú lekársku prax. Okrem toho pokračoval ďalej vo výskume objavu svojho učiteľa Fabricia.
Kráľovský lekár
O dva roky neskôr ho podľa internetovej encyklopédie Britannica prijali do Royal College of Physicians, čo bolo prestížne združenie lekárov. Neskôr sa stal aj predsedom združenia a ošetroval aj členov kráľovskej rodiny a bol osobným lekárom kráľa Juraja I. či Karola I.
Od roku 1609 takmer až do konca svojho života pôsobil ako prednosta Nemocnice svätého Bartolomeja v Londýne.
Vysvetlenie systému uzatvorenej cirkulácie krvi v organizme predstavil v roku 1628 v publikácii Exercitatio Anatomica de Motu Cordis et Sanguinis in animalibus (Anatomická štúdia pohybu srdca a krvi v zvieratách). Jeho objav mu priniesol uznanie v celej Európy, konzervatívni zástancovia Galénovej teórie ho však kritizovali.
Knihu mu vydali v Nemecku, v Anglicku sa na jeho dielo pozerali skepticky a nikto mu ju nechcel publikovať. Toto dielo možno považovať za kľúčový krok smerom k modernej medicíne.
Jeho teóriu sa podarilo definitívne potvrdiť až štyri roky po jeho smrti. S vynálezom mikroskopu sa talianskemu botanikovi a lekárovi podarilo v žabe odhaliť existenciu hustej siete pľúcnych kapilár, ktoré tvoria spojenie medzi žilami a tepnami a potvrdili uzavretý obehový systém v živočíchoch.
Zomrel 3. júna 1657 na následky mozgovej porážky vo veku 79 rokov.
