Európsky parlament v stredu (8. 6.) nedokázal nájsť zhodu na spoplatnení emisií z vykurovania budov a dopravy, ktoré je jednou z kľúčových súčastí klimatického balíka navrhnutého vlani Európskou komisiou.
Europoslanci preto odložili hlasovanie o ďalších súvisiacich normách. Patrí medzi ne napríklad zavedenie takzvaného uhlíkového cla alebo vytvorenie sociálnoklimatického fondu.
Návrhy, ktoré majú EÚ nasmerovať k splneniu emisných cieľov na rok 2030, opäť prerokujú parlamentné výbory. EP by mal o ich konečnej podobe rokovať s členskými štátmi v druhej polovici roka.
Europoslanci hlasovali o upravenom návrhu presadzovanom najsilnejšou stredopravou frakciou európskych ľudovcov (EĽS), ktorí chceli miernejšie pravidlá pre emisie z vykurovania a dopravy, ako navrhla Komisia.
Zástancovia zvoľnenia tempa prechodu k čistému hospodárstvu argumentovali predovšetkým tým, že vlani predložený plán Bruselu ešte nepočítal s dopadmi ruskej invázie na Ukrajinu či dlho nevídanej inflácie.
Naspäť do výboru
Socialisti, zelení a menšie parlamentné frakcie však trvali na prísnejších záväzkoch a úspešne hlasovali proti návrhu ľudovcov. Ten podporilo iba 265 z 639 hlasujúcich poslancov. Reformu emisného trhu tak budú zákonodarcovia opäť prerokovávať vo výbore pre životné prostredie.
S ňou sa spájajú aj návrhy na vytvorenie fondu, ktorý má obzvlášť ohrozeným domácnostiam kompenzovať očakávané zdraženie tepla, či na zavedenie poplatku za dovoz neekologicky vyrábaných produktov do EÚ.
Hlasovanie o oboch týchto normách preto poslanci rovno odložili. Schválili však zmeny systému obchodovania s emisnými kvótami v leteckej doprave.
V druhom podvečernom bloku ich čaká okrem iného hlasovanie o tom, či od roku 2035 úplne zakázať výrobu áut so spaľovacími motormi.