Skladateľ, aranžér, textár, ale aj organizátor hudobného života. To všetko bol významný muž v histórii slovenskej hudobnej tvorby Ľudovít Štassel. Od jeho úmrtia uplynulo v utorok (14. 6.) presne 20 rokov.
Ľudovít Štassel, ktorý používal pseudonym Ivo Martin, sa narodil 15. marca 1923 vo Vrútkach. Už v roku 1949 založil v neďalekom Martine swingový orchester, ktorý sa postupne rozšíril na big band.
Bol veľkým milovníkom a propagátorom swingu. „Bolo to krátko po období, v ktorom som sa usiloval rozšíriť si poznanie hudobných zákonitostí štúdiom na konzervatóriu v Žiline,“ spomínal dávnejšie pre Slovenský rozhlas. Jeho slová pripomenulo Rádio Regina Západ.
Od roku 1953 pracoval ako redaktor hudobnín vo Vydavateľstve Osveta v Martine. Po presunutí vydávania hudobnín z Martina do novovytvárajúceho sa hudobného vydavateľstva Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry (SVKL).
Nasledovalo štátne hudobné vydavateľstvo Supraphon v Bratislave v roku 1959. Organizoval rozličné vznikajúce i osvedčené hudobné skupiny a uvádzal ich cez Slovenský rozhlas do sveta.
Najsilnejšie obdobie Ľudovíta Štassela
Jeho najsilnejším obdobím boli 60. roky, keď písal populárne pesničky pre spevákov i množstvo orchestrálnych skladieb. „Mám rád markantný melodický nápad podložený živým rytmickým pulzom a snažil som sa tieto charakteristické znaky plne uplatňovať už vo svojich prvých skladbách,“ vysvetľoval.
Medzi najznámejšie skladby patrili Mám sto chutí, Márne sa ma pýtaš, Leona a mnoho ďalších. „Toto obdobie bolo poznačené nedostatkou autorov kvalitných textov,“ spomínal. Komponoval aj scénickú hudbu pre film a televíziu.
Pracoval v hudobných vydavateľstvách a od roku 1972 v umeleckej agentúre Slovkoncert. Zložil viac ako 100 orchestrálnych skladieb, skomponoval hudbu k televíznym filmom, medzi nimi napríklad Útek zo zlatej krajiny.
Jeho piesne nahrali viacerí slovenskí speváci, medzi nimi aj Eva Kostolányiová, Marcela Laiferová, Karol Duchoň, Dušan Grúň, Zora Kolínska či Jana Kocianová. Pri známom albume kapely Prúdy Zvoňte, zvonky je uvedený ako producent.
Piesne Ľudovíta Štassela zneli aj na Bratislavskej lýre – napríklad Život je nedeľa v podaní Evy Márie Uhríkovej a Leto, ktorú spievala Kostolányiová. V 80. rokoch vzniklo aj niekoľko zmodernizovaných úprav jeho piesní z predchádzajúcich rokov. Jednou z nich je aj skladba Bratislavské ráno od Grúňa.
Hovoril o absencii swingu
Pre Slovenský rozhlas poskytol Štassel posledný rozhovor v priebehu 90. rokov minulého storočia. Už vtedy hovoril o absencii swingu v rozhlasovom priestore. Hovoril, že takéto skladby „majú svoje miesto nielen v dejinách slovenskej zábavnej hudby a v srdciach poslucháčov, ktorí majú túto hudbu radi.“
V tom čase podľa neho všeobecne vládla tendencia preferovania rockovej hudby. „Zabúda sa (pri swingu) nielen na autorov hudby, ale aj na to, že má svojich poslucháčov v starších generáciách,“ pomyslel si.
Ľudovít Štassel zomrel 14. júna 2002 v Marianke pri Bratislave po tom, čo prehral svoj boj s dlhodobou chorobou. Pochovali ho o týždeň neskôr – 21. júna.
