Severoatlantická aliancia (NATO) by mala posilniť svoje jednotky v Pobaltí a jednotlivé členské krajiny by mali navýšiť kapacity vojenského priemyslu. Pred nadchádzajúcim summitom NATO to v piatok (24. 6.) napísal denník The Times.
Podľa neho sú vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu a ruských vyhrážok proti Litve znepokojujúce najmä neveľké zásoby zbraní a vojenskej techniky v členských krajinách aliancie.
Na samite v Madride, kde sa predstavitelia štátov NATO stretnú na budúci týždeň. Pobaltské štáty budú žiadať zvýšenú prítomnosť aliančných jednotiek v regióne – a po práve, píše The Times.
Podľa denníka je práve teraz príležitosť v Estónsku, Litve a Lotyšsku posilniť sily NATO. Tie by v prípade, že by Moskva zvažovala rozšírenie svojej agresie ďalej na západ, mohli poslúžiť ako odstrašujúci prostriedok.
Nedostatok vybavenia a munície
Samotné vojenské jednotky však nestačia, ak nemôžu dlhodobo bojovať. „Konflikt na Ukrajine ukázal na nedostatok vybavenia a munície. Rovnako aj na nedostatok výrobných kapacít v rámci NATO,“ píše The Times.
To je aj jedným z dôvodov, prečo Západ dodáva Ukrajine vojenské vybavenie pomalšie, ako sľuboval. Mnohým krajinám totiž chýba vybavenie pre ich vlastnú obranu.
Spojené štáty napríklad Ukrajine odovzdali 7 000 protitankových striel Javelin, čo je zhruba tretina amerických zásob. Americká zbrojárska spoločnosť Lockheed Martin ale má kapacitu vyrobiť len 2 100 rakiet ročne.
Pri jednom minuloročnom cvičení Británii v simulovanej vojne došla munícia po ôsmich dňoch, píše The Times, podľa ktorého by americká ročná produkcia munície sotva pokryla dva týždne bojov na Ukrajine.
Spor o Kaliningrad
Na zraniteľnosť Pobaltia upozornil spor o ruskú kaliningradskú enklávu. Tam Litva minulý týždeň zakázala prevážať tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie Európskej únie. Rusko Vilnius následne obvinilo z blokády a sľúbilo odvetné kroky. Podľa diplomatických zdrojov The Times sa EÚ bude snažiť znížiť napätie, ktoré vzniklo.
Podľa západných analytikov je najviac zraniteľným miestom 100 kilometrov dlhý koridor na poľsko-litovskej hranici. Ten oddeľuje Kaliningrad od Bieloruska – spojenca Moskvy. Ak by Rusko tento koridor obsadilo, pobaltské štáty by odrezali od zvyšku NATO a EÚ.
Estónska premiérka Kaja Kallasová tento týždeň poznamenala, že stratégia NATO v prípade invázie počíta s tým, že by územie späť dobyla do 180 dní. Vzhľadom na to, že vojna na Ukrajine trvá už 121 dní, je jasné, že takto navrhnutá stratégia Estóncov znepokojuje, dodáva The Times.
