Slovenské nemocnice sa opäť mohli zapojiť do procesu oddlžovania. Túto možnosť aktuálne využilo 27 zdravotníckych zariadení. Vyčerpať mohli 320 miliónov eur – z toho asi 200 miliónov by malo ísť na zaplatenie dlhov nemocníc Sociálnej poisťovne.
Téma sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Dominika Zúborová.
Dlhodobý problém
Zadlžovanie nemocníc je dlhodobým problémom. Analytik Martin Vlachynský tvrdí, že zdroje, ktoré pritekajú do nemocníc, sú nižšie ako tie, ktoré odtekajú. V slovenskom zdravotníctve sa pritom nepočíta s významnejšími kapitálovými injekciami než s tými, ktoré ponúkajú eurofondy alebo plán obnovy.
„Prevádzkové náklady na lieky, lôžka, mzdy, energie sú vyššie ako to, čo nemocnica získa. To je aj z dôvodu, ako sú navrhnuté úhrady, ale aj z toho ako mnoho štátnych nemocníc hospodári. Nemocnice navyše fungujú v starých budovách, ktoré majú vysoké náklady,“ hovorí Vlachynský.
Cieľom ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽANO) je nájsť spôsob, ako tento závažný nedostatok vyriešiť. Preto, v spolupráci s odborníkmi, pracuje na takej koncepcii oddlženia, ktorá by zadlžovanie vyriešila vo svojej podstate.
„Budeme pokračovať v ďalšom kole, to znamená oddlžovanie ďalších záväzkov, ktoré budú potom urobené trošku iným spôsobom. V tejto chvíli sumarizujeme všetky záväzky nemocníc,“ vyhlásil Lengvarský.
Oddlžovanie nie je riešením
Vlachynský však tvrdí, že neustále oddlžovanie riešením situácie rozhodne nie je. „Zoberú sa všetky dlhy a štát ich zaplatí, ale to nie je riešenie. To je zaliatie novými a novými peniazmi a celý kolobeh pokračuje dookola,“ zdôrazňuje.
Zdravotníctvu by podľa analytikov pomohli odštátnenie, definícia nároku či napríklad zmena úhrad cez DRG systém. Aj podľa analytika INEKO Dušana Zachara ide o politicky nepopulárne opatrenia. Tvrdí, že napríklad z nefunkčného systému DRG môžu niektoré subjekty zrejme profitovať.
„Momentálne to pravdepodobne vyhovuje tým subjektom, ktoré vedia plávať v tomto šedom, kalnom oceáne. Je možné, že by sme boli veľmi prekvapení, ak by sa platilo prísne podľa DRG. Niektoré štátne nemocnice by mohli dostať menej peňazí, ako dostávajú teraz,“ myslí si Zachar.
Rezort zdravotníctva zistil, že chýbajú metodiky na údržbu DRG systému. A že údaje zbierané od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti majú priveľkú chybovosť. V budúcom roku plánujú zvýšiť kvalitu dát tak, aby sa systém DRG mohol začať využívať začiatkom roka 2024.
