Rusko zarába na predaji energií a surovín viac než pred vojnou na Ukrajine. Upozorňujú na to analytici, podľa ktorých sankcie Západu zatiaľ nefungujú tak, ako by si predstavoval.
Väčšina ruskej ropy už smeruje na úkor Európskej únie (EÚ) a Spojených štátov do Číny a Indie.
Pre Peking sa Moskva dokonca stala na úkor Saudskej Arábie najväčším dodávateľom suroviny. Zároveň sa od ázijských veľmocí stáva čoraz závislejšia.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Michal Dzúrik.
Rusko sa naučí sankcie obchádzať
Ropu z Ruska začali od jeho rozkolu so Západom vo veľkom nakupovať ázijské krajiny na čele s Čínou a Indiou.
Moskva im surovinu ponúka s výraznou zľavou. Pre prudko rastúce ceny zarába ešte viac, než keby takzvané čierne zlato predávala západným štátom.
Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií tvrdí, že s prehlbujúcou sa obchodnou výmenou sa Rusko ázijským veľmociam čoraz viac poddáva.
„Nárast exportov ropy do Číny a do Indie vytvára závislejšie postavenie pre Rusko. To, samozrejme, z dlhodobého hľadiska nie je pre Rusko úplne výhodné a nemyslím si, že je to nejaký stav, ktorý by ruským lídrom vyhovoval. Nejaká pozícia vazala určite nezapadá do ich vidín svetového usporiadania,“ dodal Šimalčík.
Rusko sa podľa expertov naučí, ako sankcie, vrátane čiastočného embarga EÚ na dovoz ropy, obchádzať.
Môže to byť v podobe prečerpávania suroviny medzi tankermi na otvorenom mori. Taktiež cez pomyselné slabé články, napríklad Turecko alebo Bulharsko.
Unáhlené embargo od Bruselu
S ohľadom na rastúci export do Ázie však mnohí Európania alebo Američania už teraz do áut nevedome tankujú v skutočnosti ruské pohonné látky.
Dodávateľský reťazec vysvetľuje Irena Jenčová z portálu Euractiv. „Surová ropa sa exportuje z Ruska do Indie. Tam sa spracuje v rafinériách a už ako produkt zase mieri do Európy. Väčšina ruskej ropy sa prepravuje na európskych lodiach, na ktoré sa v súčasnosti sankcie nevzťahujú. Ak Európa skutočne chce, aby boli sankcie dôsledné, mala by nejakým spôsobom zasiahnuť aj tieto európske prepravné spoločnosti.“
Rusko zatiaľ neprichádza o výraznejšie zisky z predaja energií, ktorými financuje svoju inváziu na Ukrajinu. Všimol si to aj popredný kritik Kremľa Michail Chodorkovskij.
Brusel sa podľa neho unáhleným embargom na ropu sám strelil do nohy, keďže najvážnejšie ekonomické dôsledky zasiahnu práve Úniu.
Podporovatelia sankcií, naopak, argumentujú, že ide o strategickú snahu zbaviť sa závislosti od Ruska v dlhodobom horizonte, ktorá prinesie ovocie neskôr.
