Ak chce štát prilepšiť učiteľom a zdravotným sestrám, musí podľa ekonómov zvýšiť niektoré dane. Ministrovi financií pripomínajú, že štátna kasa má svoje limity – o to viac, keď sa dlh nachádza za únosnou hranicou a do obehu sa dostáva miliardová pomoc rodinám.
Vyššie dane – ako tvrdia ekonomickí experti – musia ísť preto ruka v ruke s postupným šetrením. V opačnom prípade čaká Slovensko ďalšie zadlžovanie, čo by viedlo skôr či neskôr k výraznému uťahovaniu opaskov.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Vyššie dane z liehu či hazardu
Na jednej strane vyššie dane z liehu a hazardu, na strane druhej výraznejšie zdanenie energetických podnikov, poisťovní či telekomunikačných spoločností. Minister financií Igor Matovič (OĽANO) potrebuje do štátnej kasy dostať viac peňazí. Dôvod je podľa neho jednoduchý.
Z vyšších daní chce zaplatiť rast platov pre štátnych úradníkov, lekárov, zdravotné sestry a učiteľov. Hoci je pre spoločnosť výraznejšie zdanenie liehu či hazardu prijateľné riešenie, netreba od neho očakávať zázraky, oponuje Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
„Netreba od nich očakávať enormné navýšenie príjmov štátneho rozpočtu a dopredu sľubovať a rozdávať peniaze, ktoré sme ešte nevybrali. Chceme sa prikrývať oveľa väčšou perinou, akú máme,“ uviedol.
Minister financií podľa ekonóma už zaťal miliardovú sekeru do rozpočtu, keď parlament schválil pomoc rodinám. Pavelka tvrdí, že peniaze smerujú k veľkému množstvu ľudí, čo je chyba.
„Peniaze chceme rozdeliť veľmi širokej cieľovej skupine príjemcov, čo je neúnosné. Pretože chceme dať skoro všetkým veľa a nemáme na to,“ doplnil Pavelka.
Zdanenie technologických gigantov
Ekonómovia sa napriek tomu nestavajú proti vyšším daniam – a to ani v prípade monopolných spoločností, keďže už viaceré krajiny v Európe pristúpili k tomuto kroku. Naposledy Veľká Británia, ktorá zdaňuje 25 percentnou sadzbou zisk energetických a plynárenských spoločností.
Viliam Páleník, z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, tvrdí, že štátom by mohlo pomôcť v náročnej ekonomickej situácii aj zdanenie technologických gigantov.
„Ideálna by bolo spoločná európska digitálna daň, ktorá zdaní napríklad sociálne siete, ktoré majú obrovské príjmy z reklamy, marketingových aktivít, ale v Európskej únii neplatia žiadne dane,“ vysvetlil.
Ekonóm je presvedčený, že vláda by mala pri zdvíhaní jednotlivých daní hľadať prijateľné riešenia. Napríklad sa zamerať na spoločnosti, ktoré extrémne zarábajú na maržiach. Teda nakupujú lacno a kvôli rastúcej inflácii predávajú draho.
„To znamená, za čo predávajú, za čo kupujú, aby ten rozdiel nejako umelo nezneužili. Ten, kto to zneužije, aby bol nejako sankcionovaný,“ doplnil Páleník.
Ekonomickí experti zároveň tvrdia, že ak štát nezačne výraznejšie šetriť, čaká Slovensko len jedna cesta – rast dlhov a v budúcnosti bolestivé riešenia.
