Severoatlantická aliancia na samite v Madride v stredu (29. 6.) rozhodla o prizvaní Fínska a Švédska do svojich radov. Hlavy štátov a vlád členských štátov NATO zároveň súhlasili s podpísaním prístupových protokolov s týmito dvoma krajinami.
Prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽANO), minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) tento krok ocenili.
„Rozhodnutie týchto krajín po dlhých desaťročiach neutrality prišlo ako reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu. Vladimir Putin chcel rozdeliť a oslabiť Európu, ale dosiahol len to, že sme posilnení o nových členov, jednotnejší ako kedykoľvek predtým. Východné krídlo NATO zintenzívni obranu ešte dôraznejšie ako doteraz,“ vyjadrila sa prezidentka na facebooku. NATO vyzdvihla za spolupatričnosť, s ktorou rozhodnutie učinili.
Užšia spolupráca a spojenectvo
Premiér spomenul dôležitosť spolupráce a spojenectiev medzi krajinami v aktuálnej situácii.
„V časoch, keď sa z Ruska stala najväčšia bezpečnostná hrozba pre západné krajiny, je každá posila namieste. Konflikt na Ukrajine nám všetkým jasne ukázal, že bez dostatočne spoľahlivých spojencov by bola naša bezpečnosť a suverenita ohrozená. Čím viac spojenectiev, tým je silnejšia je obrana našich hodnôt a slobody,“ napísal.
Šéf slovenskej diplomacie označil toto rozhodnutie za historický moment. Aj podľa neho ide o reakciu na vojnu na Ukrajine. “Jednoducho, nebyť útoku na Ukrajinu, NATO by nemalo o dvoch členov viac,“ konštatoval s tým, že každému musí byť jasné, že nejde o agresívnu expanziu Aliancie.
Naď zdôraznil, že vstupom Švédska a Fínska získa na sile aj Slovensko. Týka sa to užšej spolupráce, pomoci vo vojenských spôsobilostiach či krízových situáciách. “Verím, že sa proces podarí dotiahnuť do zdarného konca a už čoskoro sa budeme môcť tešiť zo správneho kroku, ktorým si budeme bližšie ako kedykoľvek predtým,“ napísal.
