Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) na rokovaní o znížení spotreby plynu o 15 % vybojoval pre Slovensko výnimky. Zmenilo sa napríklad referenčné obdobie a zohľadnená bude naplnenosť zásobníkov. Odborníci aj priemysel to vítajú.
Zároveň upozorňujú, že za určitých okolností sa problémom nemusíme vyhnúť a to vtedy, ak by sa veľké ekonomiky ako Nemecko dostali do problémov.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Juraj Jedinák.
Najväčším spotrebiteľom plynu je Nemecko
„Táto vec nebude vplývať na priemyselnú produkciu a následne, samozrejme, na zamestnanosť. Hlavný dôvod je ten, že máme zabezpečené dodávky plynu do konca marca aj keby hneď od zajtra prestal ruský plyn tiecť.“ Takto hodnotil výsledok rokovaní Sulík.
Klub 500 pôvodný návrh Európskej komisie kritizoval a žiadal jeho veto. Preto oceňuje, že sa pre Slovensko použije namiesto 5-ročného referenčného obdobia len obdobie za uplynulý rok. Výkonný riaditeľ Tibor Gregor pozitívne hodnotí aj výnimku pre priemysel.
„Budeme pozorne sledovať ešte definitívne znenie, akým spôsobom budú formulované tieto výnimky, ktorého priemyslu sa to dotýka, lebo to povedali len veľmi všeobecne. Samozrejme, ak bude Nemecko a celá EÚ spomaľovať a pôjde do recesie, to sa nepriaznivo dotkne aj slovenskej ekonomiky,“ hovorí Gregor.
Zároveň dodáva, že Európska únia by mala byť obozretná pri ďalších sankciách, ktoré môžu mať dosah na priemysel aj zamestnanosť. Najväčším spotrebiteľom plynu v Európe je Nemecko.
Spotreba plynu môže vzrásť
Problém však nemusí nastať len v útlme jeho ekonomiky a následnom vplyve na Slovensko, existuje aj ďalšie riziko. „Časť veľkých spotrebiteľov plynu v nemeckom priemysle a v ďalších západoeurópskych krajinách môže mať snahu prenášať časť svojej spotreby ku svojim partnerom na Slovensko a do ďalších krajín, kde bude situácia lepšia. To môže spotrebu na Slovensku a v ďalších krajinách tlačiť smerom nahor,“ hovorí šéfredaktor energie-portál Radovan Potočár.
Po vyrokovaní výnimky v referenčnom období podľa neho môže spotreba plynu na Slovensku dokonca mierne vzrásť, a to približne o päť percent. Makroekonóm VÚB Banky Michal Lehuta hovorí, že vplyv na Slovensko bude záležať od toho, ako budú spotrebu znižovať naši partneri.
Znižovanie výroby elektriny z plynu a jej nahradenie výrobou z uhlia, či slabšie vykurovanie by ekonomiku výrazne ovplyvniť nemuselo. Ak by však plyn z Ruska tiekol tak ako teraz bolo by to horšie.
„Zrejme by Nemecko alebo aj iné krajiny pristúpili k zdražovaniu plynu. V takom prípade by sme mohli očakávať dosah na výrobu kovov, cementu a plastov. To by mohlo obmedziť dodávky týchto výrobkov do ďalšej výroby, a teda aj ku nám,“ hovorí Lehuta.
