Kontroverzný paragraf 363 zaujal aj Európsku komisiu (EK). Vo výročnej správe o právnom štáte hodnotí, že Slovensku sa podarilo v niektorých oblastiach presadiť zmeny k lepšiemu. V niektorých zas podľa Komisie stojí na mieste.
Prvý raz sú v hodnotení aj odporúčania pre jednotlivé členské štáty. Slovensko by malo zaručiť väčšiu ochranu novinárov, zvýšiť nezávislosť verejnoprávnych médií a viac bojovať proti lobbingu. Upraviť by sa mali aj právomoci generálneho prokurátora. Ministerstvo spravodlivosti úpravu legislatívy pripravuje, chýba však politická podpora.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Lukáš Dzivý.
Kritika využívania paragrafu 363
Podľa hodnotenia Komisie Slovensko pokračuje v úsilí bojovať proti korupcii na najvyšších miestach. Kritizuje však zásahy generálnej prokuratúry a využitie paragrafu 363.
„Voľnosť generálneho prokurátora vyvolala obavy najmä v súvislosti s niekoľkými prípadmi korupcie na vysokej úrovni, kde v niektorých prípadoch zákonnosť obvinení potvrdili aj súdy vyššieho stupňa,“ uvádza.
O úprave právomoci pritom koalícia diskutuje už mesiace. Debatu odštartovali minuloročné rozhodnutia generálnej prokuratúry v prípade bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského či finančníka Jaroslava Haščáka.
Hnutie Sme rodina však akékoľvek zmeny vetuje. Pre člena parlamentného ústavnoprávneho výboru Miloša Svrčeka (Sme rodina) sa nič nemení ani teraz. „Naďalej trváme na tom, aby sa paragraf 363 Trestného poriadku nezmenil a generálny prokurátor mal oprávnenie zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak ním bol porušený zákon.„
Ministerstvo spravodlivosti pritom už má na stole niekoľko návrhov, ako by sa právomoci generálneho prokurátora mohli zmeniť. Štátny tajomník rezortu Ondrej Dostál pripomína, že možná úprava kompetencií sa spomína aj v programovom vyhlásení vlády. „O tom, či bol spáchaný trestný čin by mali rozhodovať súdy, a nie prokuratúra,“ upozornil pre Rádiožurnál.
Na zmenu paragrafu 363 tlačia aj mimovládne organizácie, ktoré už začali zbierať podpisy na úpravu Trestného poriadku. Riaditeľka Via Iuris Katarína Batková si myslí, že by sa SR mala vrátiť k legislatíve z roku 2015. „Upravovala možnosť generálneho prokurátora zrušiť podstatné pochybenia, ktoré mohol ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Čiže nie procesné rozhodnutia, a také rozhodnutia, ktoré mali vplyv na samotné trestné konanie,“ priblížila.
