Francúzsky maliar a grafik pôvodom z Bieloruska Marc Chagall vytvoril z fauvistických a kubistických prvkov a ruského ľudového umenia (lubok) vlastný štýl sugestívnych a fantastických obrazov. Narodil sa pred 135 rokmi 7. júla 1887 v bieloruskom meste Vitebsk.
Napriek židovskej výchove a hlbokej viere sa Chagall ešte v mladom veku rozhodol pre dráhu maliara. Študoval v Petrohrade. V Paríži strávil roky 1910 až 1914 na študijnom pobyte. Po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii zastával v Rusku funkciu komisára pre výtvarné umenie a tiež tvoril.
Snový štýl fantastických obrazov
Rodný kraj opustil v roku 1922 a usadil sa vo Francúzsku. Na niekoľko rokov sa počas druhej svetovej vojny uchýlil do USA hľadajúc bezpečie pred prenasledovaním. Tu navrhol scénu a kostýmy pre Čajkovského balet Aleko (1942) a Stravinského balet Vták ohnivák (1945).
V jeho diele sa mnohokrát opakujú výjavy z rodného mesta a z detstva. Ako maliar a grafik vytvoril vlastný snový štýl sugestívnych a fantastických obrazov, založených na možnostiach metafory.
Okrem maľby a kresby sa venoval aj vitráži, keramike, nástennej maľbe (strop parížskej Opery) a ilustráciám. Jeho obrazy sa vyznačujú typickou farebnosťou.
Umelec bola aj autorom farebných okien. Najznámejšie sa nachádzajú v Hadassah-Hebrew Medical Centre v Jeruzaleme, 12 okien s motívmi požehnania vytvoril Chagall v rokoch 1960 až 1962.
Fidlikant na streche
Podľa jeho obrazu dostal svoj názov svetoznámy muzikál Fidlikant na streche, ktorý sa uvádzal aj na slovenských scénach. Jeho svetová premiéra sa konala v roku 1964 v Imperial Theatre v New Yorku.
Verejnosť sa môže kochať Chagallovými dielami na výstavách. Napríklad v roku 1997 videli výstavu jeho obrazov Krakovčania. Príležitostne vystavované diela pochádzali zo zbierky nadácie Nedeliteľného majetku Idy Chagallovej, ktorej predsedá M. Meyer-Graberová, umelcova vnučka. Naposledy sa verejnosť s kolekciou mohla stretnúť v roku 1994 v japonskom Tokiu.
V budapeštianskom Petöfiho literárnom múzeu sprístupnili v roku 2001 výstavu umeleckých plagátov Marca Chagalla. Expozícia, ktorú zostavili zo zbierky istého viedenského súkromného zberateľa, obsahovala 57 litografií, originály prác z rokov 1933-1978.
Jej súčasťou boli aj rarity – diela, ktoré vznikli na špeciálnom druhu papiera, i plagáty, na ktorých figuruje autorov podpis, či venovanie.
Chagallovu retrospektívnu výstavu s dôrazom na prvých 20 rokov umelcovej tvorby otvorili v roku 2003 v parížskom Veľkom paláci.
Biblické motívy
Biblické motívy na viac ako 150 obrazoch, akvareloch, pasteloch a gvašoch Marca Chagalla mohla verejnosť vidieť v roku 2004 vo viedenskej Albertine. Obrazy znázorňujúce interpretácie Svätého Písma uchováva Museé National Message Biblique Marc Chagall vo francúzskom Nice.
V roku 2005 sa konala v Segedíne výstava 43 Chagallových ilustrácií k Odysei. Umelec ich vytvoril v rokoch 1974 – 1975. Inšpiroval sa gréckou krajinou, pamiatkami a mýtmi. Grécko navštívil v 50. rokoch minulého storočia (strávil tu dva roky) na pozvanie svojho tamojšieho vydavateľa.
V roku 2006 usporiadalo BA-CA Kunstforum vo Viedni prehliadku s názvom Marc Chagall – majstrovské diela 1908–1922. Vrcholom prehliadky boli monumentálne nástenné maľby, vytvorené v roku 1920 pre Židovské múzeum v Moskve.
Ide o viacvrstvovú kompozíciu zloženú z niekoľkých plátien, ktoré spolu vytvárajú výtvarné zjednotenie židovských a ruských ľudových motívov a synagogickej maľby. Vo Viedni bolo možné vidieť aj zriedka vystavované maľby z ďalších galérií a inštitúcií.
Obrazy pútali pozornosť zlodejov
Obrazy Marca Chagalla často pútali pozornosť zlodejov. Niektoré z nich sa nenašli, ale napríklad v roku 2001 sa prekvapujúco vrátil na svoje miesto v Židovskom múzeu v New Yorku ukradnutý obraz Nad Vitebskom v hodnote jedného milióna dolárov.
Obraz z roku 1914, zobrazujúci starého žobráka, vznášajúceho sa nad dedinou, objavili v mestečku Topeka v štáte Kansas, keď na pošte otvorili balík s označením „nedoručiteľné“. Zmiznutie obrazu zistilo Židovské múzeum 8. júla 2000.
Večer predtým sa v múzeu konala recepcia. Múzeum neskôr dostalo správu od Medzinárodného výboru pre umenie a mier, podľa ktorej Chagallov obraz vrátia až vtedy, keď zavládne medzi Izraelom a Palestínčanmi mier. Obraz zapožičala múzeu v New Yorku skupina súkromných zberateľov umenia z Ruska.
Chagallova tvorba ovplyvnila aj slovenských umelcov ako napríklad Cypriána Majerníka (1909 – 1945). Rodný dom Marca Chagalla vo Vitebsku, ktorý postavil jeho otec, sa stal umelcovým múzeom v roku 1997.
Marc Chagall zomrel 28. marca 1985 vo veku 97 rokov vo Francúzsku.
