Americký herec James Maitland Stewart sa narodil 20. mája 1908 v Indiane v Pensylvánii. Počas svojho života bol významnou americkou filmovou hviezdou. Stvárňoval rozpačité, ale morálne rozhodnuté postavy. Na Oscara ho nominovali celkom päťkrát.
Zomrel vo veku 89 rokov 2. júla 1997 v Beverly Hills v Kalifornii. V sobotu (2. júla) teda uplynulo 25 rokov od jeho smrti.
V roku 1932 ukončil štúdium architektúry na Princetonskej univerzite. Následne sa stal členom University Players, letnej divadelnej spoločnosti vo Falmouthe v štáte Massachusetts. Tam sa zoznámil s Henrym Fondom a stali sa z nich celoživotní priatelia.
V rokoch 1932 – 1933 sa Stewart objavil v niekoľkých neúspešných broadwayských hrách, počnúc hrou Carrie Nation. Newyorská kritika ho ale zvyčajne vyzdvihovala. Tieto pozitívne recenzie viedli v roku 1934 k filmovej zmluve so spoločnosťou Metro-Goldwyn-Mayer. Po niekoľkých neakreditovaných malých úlohách si zahral vo filme The Murder Man (1935) so Spencerom Tracym.
Pomalý prednes a hranatá tvár
Spočiatku bolo náročné zaradiť Stewarta do typových rolí. Mohol za to jeho pomalý prednes, ktorý bol jeho poznávacím znakom, a tiež hranaté črty tváre. Vďaka jeho nenáročnému a pútavému spôsobu prezentácie ho však filmové publikum prijalo rýchlo.
Stewarta prepožičali spoločnosti Columbia do dvoch filmov Franka Capru – Veď sme len raz na svete (1938) a Pán Smith prichádza (1939). Tie sa stali kľúčovými v jeho kariére.
V druhom z nich získal svoju prvú nomináciu na Oscara za stvárnenie plachého idealistického mladého senátora bojujúceho proti korupcii v Kongrese. V nasledujúcom roku získal Oscara za filmovú klasiku, Príbeh z Filadelfie (1940).
Okrem hereckej kariéry sa stal aj vojakom. V marci 1941 sa prihlásil do americkej armády. V druhej svetovej vojne zastával funkciu dôstojníka amerického bombardovacieho letectva. Nalietal viac ako 1 800 hodín v približne 20 bombardovacích misiách.
Pred návratom do civilu v roku 1945 sa dostal do hodnosti plukovníka. Získal Záslužný letecký kríž, leteckú medailu a Kríž de Guerre. V zálohe zostal až do roku 1968 a v roku 1959 ho povýšili na brigádneho generála.
Jeho prvým povojnovým filmom bol Caprov film Život je krásny (1946). Za úlohu Georgea Baileyho, poctivého bankára sužovaného osobnými a finančnými problémami, získal Stewart svoju tretiu nomináciu na Oscara.
Hoci film v čase svojho uvedenia dosiahol priemerné tržby, stal sa jedným z najobľúbenejších filmov všetkých čias. V roku 1999 sa umiestnil na 11. mieste v zozname 100 najlepších filmov všetkých čias, ktorý zostavil Americký filmový inštitút.
Imidž z predvojnových filmov bol preč
Keď sa Stewart blížil k štyridsiatke, bolo jasné, že si už nedokáže udržať obraz „naivného mladého a nevinného“ muža, ktorý si vytvoril vo svojich predvojnových filmoch. Spolupráca s režisérmi Alfredom Hitchcockom a Anthonym Mannom mu pomohla pritvrdiť imidž.
Z Hitchcockových filmov majú dobré hodnotenia práve experimentálne filmy Lano (1948) a Muž, ktorý vedel priveľa (1956) a tiež filmy Zadné okno (1954) a Vertigo (1958), ktoré patria k majstrovským dielam. Stewart pre Hitchcocka stelesňoval typického amerického človeka, hoci jeho zvláštnosti a posadnutosť mohli vyústiť do tragického konca.
Filmy, ktoré Stewart nakrútil pre Manna, dokázali, že herec je schopný hrať drsné westernové úlohy. A to najmä v klasických filmoch Winchester ’73 (1950) a Muž z Laramie (1955).
Stewart a Mann spolupracovali na ôsmich filmoch, vrátane šiestich westernov a sentimentálneho životopisného filmu Príbeh Glenna Millera (1954). Ten bol jedným zo Stewartových najpopulárnejších filmov.
Koncom 40. rokov 20. storočia patril Stewart k niekoľkým hercom, ktorí zožali úspech na Broadwayi. Hral nevyspytateľného opilca Elwooda P. Dowda v hre Mary Chaseovej Harveyovej. Jeho najlepším priateľom bol neviditeľný šesťmetrový králik.
Hru v roku 1950 adaptovali pre filmové plátno a stala sa jednou z hercových charakteristických úloh. Priniesla mu tak ďalšiu nomináciu na Oscara. Úlohu si zopakoval aj v obnovenej broadwayskej premiére v roku 1970 a v televíznom filme z roku 1972.
Medzi Stewartove ďalšie dobre hodnotené filmy patrili Strattonov príbeh (1949), Najväčšia šou na svete (1952), Duch Saint Louis (1957), Anatómia vraždy (1959; ďalšia nominácia na Oscara), Muž, ktorý zastrelil Liberty Valance (1962) a Let Fénixa (1965).
Jeden z najobľúbenejších hercov aj v starobe
S pribúdajúcim vekom sa už Stewartovi dobré úlohy hľadali ťažko. Vďaka mnohým vystúpeniam v talk show, reklamách a v dvoch krátkych televíznych seriáloch The Jimmy Stewart Show (1971-72) a Hawkins (1973-74) však naďalej zostal jedným z najobľúbenejších amerických hercov.
Nezabudnuteľným bol aj vo vedľajšej úlohe vo westerne Johna Wayna The Shootist (1976). Jeho poslednou hereckou úlohou sa stal dabing postavy Wylieho Burpa v animovanom filme An American Tail: Fievel Goes West (1991). V roku 1985 Stewart získal čestného Oscara aj Prezidentskú medailu slobody, najvyššie civilné vyznamenanie v USA.
Známy bol aj pre svoje konzervatívne politické postoje. Svedčí o tom aj jeho silná podpora republikánskych prezidentov Richarda Nixona a Ronalda Reagana.
