Základný kameň Karlovho mosta v Prahe slávnostne položili pred 665 rokmi 9. júla 1357. Podľa kronikára Beneša Krabicu položil základný kameň samotný kráľ Karol IV.
Ide o jednu z najvýznamnejších, najznámejších i najnavštevovanejších pražských pamiatok, ktorá je jednou z neodmysliteľných dominánt Prahy. Po kamennom moste v meste Písek je druhým najstarším mostom v Českej republike a najstarším pražským mostom.
Do druhej polovice 19. storočia sa mu hovorilo Kamenný alebo Pražský most. Názov Karlov most sa začal používať až od roku 1870, pričom o zmenu názvu sa zaslúžil český novinár a básnik Karel Havlíček Borovský.
Prvý drevený most viedol ponad Vltavu už v 10. storočí. Stál na pôvodnom mieste, ako dnes Karlov most, ale keďže ho pravidelne poškodzovali povodne, nechal český kráľ Vladislav II. postaviť okolo roku 1170 kamenný most.
Pomenovanie dostal podľa panovníkovej manželky Judity Durínskej. Práve ona sa totiž stala iniciátorkou a patrónkou mosta, ktorý bol prvým kamenným mostom nielen v Prahe, ale aj v českých krajinách. Aj Juditin most však na jar roku 1342 zničili topiace sa ľady.
Výstavba mosta
Stavba nového mosta sa začala na príkaz kráľa Karola IV. Základný kameň položil 9. júla 1357 o 5.31 h. Dátum i čas údajne nevybrali náhodou. Rozhodol o ňom výpočet kráľovských astrológov, pretože v 14. storočí bolo samozrejmosťou, že mimoriadne dôležité stavby sa zostavovali na základe horoskopu. Mnohí odborníci však tieto výpočty v súčasnosti spochybňujú.
Riadením stavby poverili majstra Petra Parléřa. Most však dokončili až po jeho smrti (staviteľ zomrel 13. júla 1399) začiatkom 15. storočia – v roku 1402. Celková výstavba teda trvala bezmála 50 rokov. Ani samotný kráľ Karol IV. sa po moste nikdy neprešiel, zomrel totiž o 24 rokov skôr než ho dokončili.
Postavili ho z pieskovcových kvádrov, tvorí ho 16 oblúkov a po obidvoch stranách je opevnený vežami – Malostranskou mostnou vežou a Staromestskou mostnou vežou. Dĺžkou takmer 516 metrov a šírkou 9,5 metra patril medzi najmohutnejšie mostné stavby svojej doby.
Ťažkej skúške vystavila most v lete 1432 ničivá povodeň, ktorá strhla päť pilierov. Třeboňská kronika zachytila tieto okamihy nasledovne: „Most Většího Města pražského bol pretrhnutý v piatich hlavách.“
Na Karlovom moste je rozmiestnených 30 sôch a súsoší, väčšina z nich pochádza z obdobia 1706 až 1714. Najstaršou, dodnes stojacou sochou v pôvodnej podobe, je socha sv. Jana Nepomuckého z roku 1683. Ako posledné v roku 1928 na most umiestnili súsošie sv. Cyrila a Metoda. Jedine socha sv. Jana Nepomuckého je z bronzu, všetky ostatné sú zhotovené z kameňa.
Olejové lucerny začali most osvetľovať v roku 1723 a schodisko na Kampu postavili v roku 1844 na mieste starých schodov z roku 1785.
Autom cez Karlov most?
Až do roku 1841, kedy dostavali most cisára Františka I., bol Karlov most jediným komunikačným spojením cez Vltavu v Prahe. O dvadsať rokov skôr, v roku 1821, viedla zo Staromestského námestia cez Karlov most na Malostranské námestie cesta prvého konského omnibusu. V roku 1883 ju nahradila konská železnica, ktorú vystriedala v roku 1905 elektrická dráha.
Ťažké vozne ale mostom príliš otriasali a preto ich v roku 1908 nahradili autobusy. Ani tie neboli ideálne a tak premávku opäť prerušili. Obnovili ju až v roku 1932 s využitím autobusov.
Verejná doprava premávala po Karlovom moste do druhej svetovej vojny, premávka automobilov sa po tejto národnej kultúrnej pamiatke definitívne skončila v roku 1965.
Stavba je obdivuhodná aj tým, že dokázala odolať všetkým vojnám. Viac sa na nej podpísali povodne. Tomu, že most prežil povodeň v roku 2002 pomohlo dobré založenie pilierov, ktoré museli opraviť po storočnej vode v roku 1890. Vtedy sa zrútilo sedem pilierov.
Stabilite mosta pomohla aj železobetónová doska, ktorú vložili pod dláždenie pri oprave v 70. rokoch 20. storočia.
