Ukrajina požiada medzinárodných držiteľov dlhopisov o dvojročný odklad splátok dlhu. Mohla by tak zamerať svoje ubúdajúce finančné zdroje na boj s Ruskom. Informuje o tom agentúra Reuters.
Čeliac odhadovanému poklesu HDP o 35 až 45% v tomto roku po invázii Moskvy vo februári, zákonodarcovia nariadili ministerstvu financií krajiny, aby rokovalo o odklade svojho dlhu vo výške približne 20 miliárd dolárov do 15. augusta.
Oneskorenie, ktoré mnoho veriteľov akceptovalo, rýchlo pokryli západné mocnosti. Preplatenie prišlo práve včas a znížilo splátky dlhu o približne 1,2 miliardy dolárov, ktoré boli splatné na začiatku septembra.
V uznesení vlády zverejnenom na svojej webovej stránke sa uvádza, že „všetky dátumy splatnosti úrokov za dlhopisy“ podľa plánu odložia.
Chcú sa vyhnúť bankrotu
V snahe vyhnúť sa tomu, čo ekonómovia klasifikujú ako tvrdý bankrot, Kyjev ponúkne veriteľom, medzi ktorými sú vlády a mnohé z najväčších svetových investičných fondov, dodatočné úrokové platby po skončení zmrazenia.
Ukrajina odhaduje rozpočtový výpadok vo výške 5 miliárd dolárov mesačne. To je strata 2,5% predvojnového HDP mesačne. Podľa ekonómov to tlačí rozpočtový deficit Ukrajiny na 25% HDP v porovnaní s iba 3,5% pred konfliktom.
Okrem toho výskumníci z Kyjevskej ekonomickej školy odhadujú, že na obnovu bombardovanej infraštruktúry Ukrajiny už bude potrebných viac ako 100 miliárd dolárov, zatiaľ čo šéf Európskej investičnej banky, varoval, že by sa mohla vyšplhať na bilióny.
„My, ako oficiálni veritelia Ukrajiny, máme v úmysle poskytnúť koordinované pozastavenie dlhových splátok,“ uviedla skupina vlád vrátane Spojených štátov, Kanady, Francúzska, Nemecka, Japonska a Británie krátko po tom, ako Ukrajina predložila svoj návrh.
„Dôrazne tiež vyzývame všetkých ostatných oficiálnych bilaterálnych veriteľov, aby tiež rýchlo dosiahli dohodu,“ dodala skupina.
Zmena postoja
Stredajší (20. júla) krok znamenal zmenu postoja Kyjeva, ktorý v posledných mesiacoch opakovane povedal, že napriek vojne plánuje pokračovať v splácaní dlhov.
Špekulácie o tom, že žiadosť o zmrazenie dlhu je nevyhnutná, sa však minulý týždeň rozprúdili po tom, ako o ňu požiadala aj štátna energetická firma Naftogaz.
„Ešte musí dôjsť k riadnej reštrukturalizácii,“ povedal Viktor Szabó, portfólio manažér spoločnosti Abrdn, ktorá vlastní ukrajinské štátne dlhopisy. „Nedá sa to však urobiť skôr, ako sa situácia znormalizuje, teda aspoň nedôjde k dodržiavanému prímeriu.“
Ukrajina má množstvo dlhopisov a pôžičiek, ktoré spolu dosahujú viac ako 20 miliárd dolárov. Vláda tiež plánuje odložiť platbu za „záruku“ spojenú s rastom, ktorú ponúkla po poslednej reštrukturalizácii dlhu v roku 2015. Záruku navrhli tak, aby štedro odmeňovala investorov, ak by sa ukrajinská ekonomika ocitla v recesii.
Viac financií
Poradca ukrajinskej prezidentskej kancelárie a ekonóm Tymofij Mylovanov vyzval západné krajiny, aby v nasledujúcich týždňoch zvýšili svoju finančnú podporu.
Globálne inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, Svetová banka a západné vlády sa od invázie zaviazali Ukrajine poskytnúť 38 miliárd dolárov, hoci takmer 80% tejto podpory tvoria skôr pôžičky ako pomoc.
Stredajší (20. júla) krok Ukrajiny mal malý vplyv na cenu dlhopisov, ktoré chce Kyjev odložiť. Ceny väčšiny týchto dlhopisov už klesli zhruba o 80% od začiatku roka, keď sa začalo so zhromažďovaním ruských vojakov na ukrajinských východných hraniciach.
(1 dolár = 29,5 hrivien)
