Pred 90 rokmi, 11. augusta 1932, v oblasti Bielovežského pralesu na území Poľska a Bieloruska zriadili Bielovežský národný park. Názov Bielovežský sa odvodzuje od malej, dnes poľskej pohraničnej dedinky, kde sídli správa poľskej časti Bielovežského národného parku.
Bielovežský prales je slávny najmä tým, že sa tu vyskytuje zubor európsky, ktorého počas oboch svetových vojen takmer vyhubili. Teraz v pralese žije podľa údajov správy národného parku asi 100 000 zubrov.
Najväčší komplex lesov v Európe
Bielovežský prales sa nachádza na východnej hranici Poľska s Bieloruskom. Ide o najväčší komplex prirodzených listnatých a zmiešaných lesov v Európe. Oblasť bola od roku 1921 rezerváciou a v auguste 1932 ju vyhlásili za národný park.
Jeho rozloha na území Bieloruska je 1 500 kilometrov štvorcových, v Poľsku 152 kilometrov štvorcových. Na porovnanie, Tatranský národný park (TANAP) má rozlohu 738 kilometrov štvorcových. Do najprísnejšie chránených oblastí možno ísť len so sprievodcom.
V roku 1979 prales zapísali na zoznam svetového dedičstva UNESCO, v roku 1993 ho uznali ako biosférickú rezerváciu pod ochranou UNESCO. V rokoch 1992 a 2014 sa územie chránené ako svetové prírodné dedičstvo rozšírilo.
Vstúpil do dejín svetovej politiky
Prvá zmienka o lese pochádza z roku 983. V 15. storočí sa oblasť ocitla vo vlastníctve kráľa Vladislava II. Jagelovského a história ochrany pralesa siaha do 16. storočia. Prvý dokument, ktorý sa týka určitej ochrany tohto územia, je známy z doby panovania kráľa Žigmunda I. Starého.
Ten vyhlásil prísne tresty za pytliactvo; za ulovenie zubra dokonca trest smrti. Neskôr tu zriadili kráľovský poľovnícky revír a v oblasti dlho nikto nebýval.
Prales je z 96 percent pokrytý lesmi. Prevládajúcim typom je prirodzený listnatý les, ktorý pokrýva takmer polovicu celkovej plochy, 37 percent tvoria ihličnaté porasty a zvyšok sú zmiešané lesy.
V rezervácii sa nachádza niekoľko historických dubov. Okrem zubra sú tu tiež vlci, rysy a ďalších asi 50 druhov cicavcov a 120 druhov vtákov.
Prales tiež vstúpil do dejín svetovej politiky. V poľovníckej rezidencii Viskuli v bieloruskej časti pralesa prezidenti Ruska a Ukrajiny Boris Jelcin a Leonid Kravčuk a predseda Najvyššej rady Bieloruska Stanislav Šuškevič podpísali v decembri 1991 takzvanú bielovežskú dohodu o vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov (SNS), ktorá po 69 rokoch ukončila existenciu Sovietskeho zväzu.
