Médiá aj opozícia vo Francúzsku hodnotia prvých 100 dní druhého mandátu prezidenta Emmanuela Macrona. Kým staronový nájomník Elyzejského paláca zdôrazňuje kontinuitu s predchádzajúcim mandátom a vlastné úspechy, stanica BFM TV zostavila zoznam jeho najnovších nezdarov.
Macronova protikandidátka z druhého kola prezidentských volieb Marine Le Penová dokonca usporiadala tlačovú konferenciu, na ktorej tvrdila, že Macron zatiaľ prakticky neurobil vôbec nič.
„Len čo ho 24. apríla zvolili, rozhodol sa rýchlo nič nezmeniť,“ píše Marie-Pierre Bourgeoisová na webe BFM TV. Napriek tradícii mu trvalo tri týždne, kým odvolal premiéra Jeana Castexa.
Rýchly nebol ani výber jeho nástupkyne, ktorou sa napokon stala Élisabeth Borneová. Tá vzápätí musela odvolať nového ministra pre solidaritu Damiena Abada obvineného zo znásilnenia.
Problém za problémom
Macronovi k upevneniu pozície nepomohlo ani bezpečnostné fiasko pri májovom finále Ligy majstrov medzi futbalistami Realu Madrid a Liverpoolom na parížskom Stade de France. Francúzskej polícii sa nepodarilo udržať poriadok, dochádzalo ku bitkám, zranilo sa vyše 200 ľudí.
Ďalšou ranou boli voľby do Národného zhromaždenia, ktoré blok podporujúci Macrona síce vyhral, ale prišiel o väčšinu v dolnej komore. Vláda tak rokuje o podpore pre každý zákon zvlášť a je čiastočne vydaná na milosť opozícii.
Za „katastrofálnu komunikáciu“ podľa BFM TV môže absencia príslušného poradcu. Macronov verný spolupracovník Clément Léonarduzzi skončil bezprostredne po druhom kole prezidentských volieb a komunikačná poradkyňa Quitterie Lemassonová nastúpila až 30. júla.
„Na hodnotení sa tvrdo podpisuje aj únava. Súčet prezidentskej kampane, vojny na Ukrajine a rotujúceho predsedníctva v Európskej únii dáva výsledný dojem unaveného prezidenta, ktorému sa už nechce,“ uzatvára Bourgeoisová.
Macronových 100 dní vo funkcii je možné rozdeliť na tretiny, píše Laurent Bodin v úvode denníka L ‚Alsace. Najprv to bola „taktická nečinnosť“, po vymenovaní vlády prišla etapa „strategického oportunizmu“ s absenciou predvolebnej kampane, ktorá sa nakoniec premenila na aktivizmus, ktorý len vybičoval opozíciu.
Po neúspechu v parlamentných voľbách prišla „povolebná opica“, podotýka Bodin.
Vlak sa rozbehol
„Nič, nula,“ zhrnula Macronove doterajšie výkony jeho protikandidátka z prezidentskej voľby Le Penová. „Francúzsko čaká ťažká jeseň a potom tiež veľmi ťažká zima a schválený zákon o kúpnej sile je len odfláknutou náplasťou na zlo, ktoré pre nás môže byť veľmi bolestivé,“ oprela sa do prezidenta politička, často označovaná za pravicovú populistku.
Zákon o kúpnej sile bol podľa Le Penovej jedinou vecou, ktorú Macron urobil. Ale bola to povinnosť, nešlo túto normu neschváliť, povedala šéfka hlavnej opozičnej sily v Národnom zhromaždení.
„Bol prvým prezidentom od zavedenia priamej voľby, ktorý mimo kohabitácie (vlády s premiérom z opačného tábora) dokázal obhájiť svoj post. V prvých dňoch však pôsobil chaoticky a budil dojem, že váha,“ myslí si Jacques Serais, komentátor rozhlasovej stanice Europe 1.
„Prvé kolo parlamentných volieb rozdrvilo všetky ilúzie macronistov. Prepukla panika a Macron tesne pred odletom na Ukrajinu vyzval Francúzov, aby mu dali jasný mandát. Bolo však príliš neskoro,“ upozornil Serais na skutočnosť, že Macron sa do predvolebnej kampane zapájal len veľmi sporadicky.
„Vlak päťročného mandátu sa už rozbehol. Nejde však nevyhnutne smerom, ktorý si želal jeho rušňovodič Emmanuel Macron. Po 100 dňoch sa zdá, že cieľ cesty je stále neznámy,“ uzavrel komentátor.
