Z Ruska od začiatku jeho invázie na Ukrajinu odišli tisícky Židov. Krajinu aj kvôli obavám z možnej perzekúcie opustil každý ôsmy, napísal server BBC. Odvoláva sa na údaje neziskovej Židovskej agentúry, ktorá Židom z celého sveta pomáha s presídlením do Izraela.
Od marca tohto roku z Ruska do Izraela odišlo 20 500 z celkových 165 000 Židov, ktorí v krajine žili. Tisíce ďalších sa podľa Židovskej agentúry, o ktorej uzavretie sa usiluje ruské ministerstvo spravodlivosti, odsťahovalo do iných častí sveta.
Židia sa obávajú o svoju budúcnosť v Rusku
Mnoho Židov sa podľa BBC vo svetle historickej skúsenosti s perzekúciami židovskej populácie obáva o svoju budúcnosť v Rusku. Pred nárastom antisemitizmu opakovane varoval bývalý hlavný moskovský rabín Pinchas Goldschmidt, ktorý sa krátko po začatí invázie vzdal svojej funkcie, verejne sa proti vpádu ruských síl na Ukrajinu vymedzil a Rusko opustil.
„Cítil som, že musím nejako ukázať, že sa plne dištancujem a nesúhlasím s touto inváziou na Ukrajinu, ale ohrozil by som sám seba, keby som tak urobil a zostal v Moskve,“ povedal Goldschmidt.
Rabínov nesúhlas i odchod z krajiny sa stretli s kritikou niektorých ruských Židov, ktorí sa obávali, že tieto kroky ohrozia bezpečnosť komunity. Goldschmidt ale povedal, že väčšina ho podporila.
„Celkom dosť som rozmýšľala, prečo sa tak ponáhľajú s odchodom, lebo sme výrazný nárast antisemitizmu nezaznamenali,“ uvádza Anna Shternshisová, odborníčka na históriu Židov v Rusku z univerzity v kanadskom Toronte.
„Keď som sa nad tým zamyslela z historického uhla, tak som si všimla, že vždy, keď sa niečo stane v Rusku, nejaký zvrat, nejaká zmena, tak sú Židia v nebezpečenstve,“ dodáva.
„Moja rodina po 24. februári dospela k záveru, že je úplne proti tejto vojne, ale nevedeli sme, ako protestovať. Jedno z mojich detí má vek na vojenskú službu, čo bol ďalší dôvod, prečo sme chceli odísť,“ hovorí muž, ktorý z bezpečnostných dôvodov uviedol falošné meno Alexander.
Okrem obáv z opustenia svojho domova a krajiny s BBC hovoril aj o strachu, že si v zahraničí nenájde prácu a na presídlenie nemá dostatok úspor.
„Ruské úrady sú nepredvídateľné a majú sklon urobiť z Židov jeden z cieľov svojej propagandy. Tradične je to dobrý spôsob, ako nájsť vnútorných nepriateľov. Trpeli kvôli tomu moji starí rodičia i starí rodičia,“ dodáva Alexander.
Lavrov čelí kritike
Ruské ministerstvo spravodlivosti v júli podalo žiadosť o uzavretie ruskej pobočky Židovskej agentúry. Podľa niektorých médií ruské úrady týmto represívnym opatrením reagujú na postoj izraelskej vlády k invázii na Ukrajinu.
Ruské úrady tvrdia, že agentúra porušila zákony o ochrane osobných údajov, súdne vypočutie je naplánované na 19. augusta.
Možné uzavretie Židovskej agentúry v Rusku desí aj Alexandra. „Zničohonič to vidíme v správach a zaujíma nás, čo bude ďalej. Necítime sa vôbec v bezpečí a myslíme si, že môžeme prísť o prácu, alebo ísť do väzenia. Je to zrazu desivé,“ dodáva.
Izrael proti uzavretiu agentúry výrazne protestuje, o záležitosti spolu na začiatku augusta hovorili ruský prezident Vladimir Putin a jeho izraelský náprotivok Jicchak Herzog. Kritiku Izraela i ďalších krajín si na začiatku tohto mája vyslúžil tiež šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.
Ten v súvislosti so židovským pôvodom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyhlásil, že to nepopiera údajné nacistické prvky v jeho krajine. A že aj vodca nacistického Nemecka Hitler „mal židovskú krv“ a „najväčší antisemiti bývajú Židia“.
