Najnovšia vojenská eskalácia územného sporu medzi Arménskom a Azerbajdžanom si vyžiadala takmer 100 obetí, informovala v utorok (13. 9.) agentúra AFP.
AFP sa odvolala na azerbajdžanské ministerstvo obrany, ktoré v utorok informovalo, že „v dôsledku rozsiahlej arménskej provokácie“ v pohraničí zahynulo 50 azerbajdžanských vojakov. Arménsko predtým informovalo o smrti najmenej 49 svojich vojakov.
Nové kolo ozbrojených zrážok vypuklo v noci na utorok a obnovilo obavy z ďalšieho totálneho konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorý svojho historického rivala – Arménsko – následne obvinil z porušenia prímeria.
Ostreľovanie pokračovalo
Medzitým Arménsko hlási nové ozbrojené strety so svojím protivníkom. Pohraničné oblasti podľa neho od stredajšieho (14. 9.) rána opäť čelia útokom a ostreľovaniu. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo obrany v Jerevane.
„Situácia na arménsko-azerbajdžanskej hranici zostala cez noc napätá. Nepriateľ používal bezpilotné lietadlá najmä v smere na Džermuk,“ uviedlo arménske ministerstvo s tým, že azerbajdžanské sily s použitím delostrelectva, mínometov a ďalších zbraní začal „útočné akcie“ na obce Džermuk a Verin Šorža.
Ministerstvo obrany Azerbajdžanu uviedlo, že arménske sily porušili prímerie. V noci ostreľovali delostrelectvom pozície azerbajdžanskej armády v okresoch Lačin a Kelbadžar. Azerbajdžanské jednotky podľa ministerstva podnikajú „adekvátne kroky“ na svoju obranu.
Ruský prezident Vladimir Putin na mimoriadnom zasadnutí členských krajín Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) uviedol, že sa podniknú „ďalšie praktické kroky“ na zníženie napätia na arménsko-azerbajdžanskej hranici, uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na vyhlásenie ODKB.
Postsovietsky vojenský pakt ďalej rozhodol, že do Arménska vyšle misiu pod vedením generálneho tajomníka tejto organizácie Stanislaua Zasa. Jej úlohou bude „posúdiť situáciu“ na mieste.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok apeloval na Putina aj ODKB, aby strety pomohli zastaviť. Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa zatiaľ nevyjadrilo, či Kremeľ splní svoje záväzky k Arménsku, ak bude Azerbajdžan pokračovať v útoku.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v tomto kontexte uviedol, že schopnosť Moskvy presadzovať svoj vplyv v priestore bývalého Sovietskeho zväzu sa oslabila ruskými vojenskými neúspechmi na Ukrajine.
Rusko v utorok uviedlo, že po niekoľkých hodinách nočných bojov dosiahlo prímerie medzi bojujúcimi stranami. Po niekoľkých hodinách relatívneho pokoja však Azerbajdžan obvinil arménske sily z „intenzívneho“ porušovania dohody, a to s použitím delostrelectva a iných ťažkých zbraní.
Arménsko sa po vypuknutí bojov obrátilo so žiadosťou o pomoc na politických lídrov sveta a obvinilo Azerbajdžan, že jeho armáda sa snaží o postup na arménske územie.
Azerbajdžan však obvinil Arménsko z „rozsiahlych podvratných činov“ v blízkosti okresov Daškesan, Kelbedžjar a Lačin. Uviedol, že azerbajdžanské ozbrojené sily podnikajú „obmedzené a cielené kroky, ktorými neutralizujú arménske palebné pozície“.
Ohlasy zo zahraničia
Irán, ktorý hraničí s oboma krajinami, vyzval na zdržanlivosť a hľadanie mierového riešenia. Znepokojenie v súvislosti s najnovším vývojom vyjadrili aj Európska únia a OSN, ktoré apelovali na ukončenie bojov.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok zavolal svojmu azerbajdžanskému kolegovi Ilhamovi Alijevovi, aby vyjadril „veľké znepokojenie“ a vyzval na návrat k dodržiavaniu prímeria. Zároveň žiadal zintenzívnenie rokovaní a ponúkol, že sa do nich zapojí aj on sám spolu s EÚ.
S Macronom predtým hovoril aj arménsky premiér Nikol Pašinjan, ktorý telefonoval i ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi a šéfovi americkej diplomacie Antonymu Blinkenovi.
AFP dodala, že arménska bezpečnostná rada v utorok – ešte pred vyhlásením nového prímeria – požiadala o vojenskú pomoc Moskvu. Tá je na základe bilaterálnej zmluvy povinná brániť Arménsko v prípade zahraničnej invázie.
Arménsky politický analytik Tatul Hakobjan sumarizoval, že najnovšia eskalácia je dôsledkom toho, že arménsko-azerbajdžanské mierové rozhovory sú v slepej uličke.
„Vojna na Ukrajine zmenila pomer síl v regióne. Rusko, ktoré je garantom mieru v regióne, je na tom veľmi zle. V tejto situácii chce Azerbajdžan čo najskôr získať ústupky od Arménska,“ dodal Hakobjan.
