Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Obnovené boje s Azerbajdžanom si vyžiadali najmenej 49 arménskych životov, tvrdí Jerevan

Krajiny sa vzájomne obviňujú z obnovenia konfliktu.

Obnovené boje s Azerbajdžanom si vyžiadali najmenej 49 arménskych životov, tvrdí Jerevan
Ilustračná snímka. Foto: Twitter/France 24

Boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré opäť prepukli v noci na utorok (13. 9.), si doteraz vyžiadali najmenej 49 životov z radov arménskych vojakov. Oznámil to v utorok podľa agentúry Interfax arménsky premiér Nikol Pašinjan. Situácia na viacerých miestach hranice s Azerbajdžanom zostáva krajne napätá, povedal premiér po skorších správach o pokoji zbraní.

Ozbrojené sily Azerbajdžanu začali od polnoci miestneho času ofenzívu v šiestich alebo siedmich smeroch, povedal Pašinjan v prejave v parlamente. „Teraz azerbajdžanská strana pokračuje v útokoch už len v jednom alebo dvoch smeroch,“ uviedol premiér a dodal, že obvinenia z provokácií zo strany Baku sú falošné.

„Momentálne arménske ministerstvo obrany hovorí o 49 mŕtvych vojakoch. Nejde však o finálny počet, informácie treba spresniť,“ povedal tiež Pašinjan poslancom.

Arménske ministerstvo obrany okolo poludnia SELČ uviedlo, že situácia na hranici s Azerbajdžanom zostáva „mimoriadne napätá“. Nepriateľ sa podľa neho naďalej pokúša o postup na štyri arménske obce ležiace pri spoločnej hranici. Predtým úrad oznámil, že azerbajdžanskému ostreľovaniu čelia mestá Goris, Džermuk a Sotk.

Pašinjan podľa agentúry DPA ďalej uviedol, že o situácii telefonicky hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a predsedom Rady Európskej únie Charlesom Michelom.

Jerevan súčasne požiadal o pomoc spojencov z vojenského paktu Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) a inicioval tiež zasadnutie Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Francúzsko oznámilo, že boje na Kaukaze nadhodí v Bezpečnostnej rade OSN.

Medzi oboma kaukazskými krajinami sa po období pokoja v noci opäť rozhoreli boje. Obe strany sa navzájom vinia zo zodpovednosti za obnovenie konfliktu. Útok sa podľa arménskej strany začal krátko po polnoci miestneho času.

Azerbajdžan najprv uviedol, že reagoval na „rozsiahlu diverznú akciu“ Arménska, ktorá si vyžiadala obete. Následne poprel, že by azerbajdžanské vojská vpadli na územie Arménska.

Dohoda na pokoji zbraní?

Azerbajdžanské médiá predtým uviedli, že od 7.00 h SELČ sa strany dohodli na pokoji zbraní, ktorý podľa nich Arménsko okamžite porušilo. Arménske médiá napísali, že sa situácia upokojila.

Ruské ministerstvo zahraničia vyjadrilo v súvislosti s obnovením bojov „krajné znepokojenie“ a obe znepriatelené strany vyzvalo na dodržiavanie dohodnutého pokoja zbraní.

Kremeľ podľa agentúry TASS uviedol, prezident Vladimir Putin robí všetko, čo je v jeho silách, aby sa situácia upokojila. V oblasti Náhorného Karabachu pôsobia na základe dohody o prímerí z novembra 2020 ruskí vojaci, Moskva je tiež považovaná za hlavného ochrancu Arménska.

Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu v utorok uviedol, že so svojím azerbajdžanským náprotivkom rokoval o „arménskych provokáciách“ na hranici s Azerbajdžanom. Arménsko by sa podľa neho malo sústrediť na mierové rokovania. Turecko stojí v konflikte pevne na strane etnicky a jazykovo spriazneného Azerbajdžanu.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell hovoril o „nebezpečnej eskalácii, ktorá musí skončiť“, nepripísal však zodpovednosť jednej či druhej strane. „Vyzývame na okamžité zastavenie útokov a návrat k rokovaciemu stolu. EÚ je v kontakte s oboma stranami, aby prispela k deeskalácii,“ napísal. Na upokojenie situácie vyzvala tiež Severoatlantická aliancia.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet