Elektráreň, ktorá sa v roku 1986 stala dejiskom najvážnejšej ekologickej katastrofy v dejinách ľudstva, bola najväčšou v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) a prvou svojho druhu na Ukrajine.
Černobyľskú atómovú elektráreň V. I. Lenina uviedli do prevádzky pred 45 rokmi 27. septembra 1977.
Historické mesto Černobyľ sa prvý raz písomne spomína v roku 1193. Bolo založené neďaleko sútoku riek Pripiať a Dneper a svoje meno dostalo podľa čiernych stoniek paliny obyčajnej (po ukrajinsky čornobyľ), ktorá sa v tejto oblasti hojne vyskytovala.
V priebehu svojej pohnutej histórie patrilo mesto Litovčanom, Poliakom, Ukrajincom, Nemcom a v čase výstavby elektrárne Sovietom. Od slovenských hraníc je Černobyľ vzdialený 566 kilometrov vzdušnou čiarou.
Rada Ministrov ZSSR rozhodla o výstavbe Černobyľskej atómovej elektrárne V. I. Lenina (ČAES) v roku 1966. Bola to v poradí tretia a najväčšia jadrová elektráreň v ZSSR, osadená 12 blokmi reaktorov typu RBMK, každým s výkonom 1 GW.
Nové energetické zariadenie stálo 12 kilometrov od Černobyľu a súčasťou projektu bolo aj nové samostatné mesto pre zamestnancov tohto kolosu, takzvaný Atomograd.
Vzorové mesto Pripiať
V roku 1970 sa pri budúcej elektrárni začalo stavať mestečko pre energetikov, ktoré dostalo meno po rieke Pripiať. Keďže jadrová energetika bola v tom čase v ZSSR prestížnou záležitosťou, Pripiať vybudovali ako vzorové mesto.
V časoch najväčšieho rozkvetu v ňom žilo približne 48 000 obyvateľov, ktorí mali k dispozícii slušnú občiansku vybavenosť. V meste bolo okrem iného aj kryté kúpalisko, nemocnica, divadlo, kino, hudobná škola, prístavisko lodí a športová hala.
Samotná výstavba budúcej hlavnej budovy ČAES sa začala v auguste 1972.
Atómovú elektráreň v Černobyle uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 spustením prvého reaktora. V roku 1979 dali do prevádzky druhý reaktor, v roku 1981 tretí a v roku 1984 štvrtý.
Objekt elektrárne stál priamo na okraji mesta Pripiať. Jej celková produkcia dosiahla 29 miliárd kilowatthodín.
Výbuch štvrtého bloku elektrárne
Krátko po polnoci z 25. na 26. apríla 1986 došlo na štvrtom energobloku k explózii, v dôsledku ktorej bola porušená aktívna zóna reaktora.
V prvých dňoch po havárii sa horiaci rádioaktívny mrak dvíhal až do výšky jedného kilometra, neskôr do výšky niekoľko 100 metrov.
Pri havárii sa uvoľnilo žiarenie asi 50 miliónov Curie, čo sa rovná 30 až 40-násobku rádioaktivity bomby zvrhnutej na Hirošimu v roku 1945.
Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne „prikryť“.
V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok.
Na druhom energobloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili. Koncom roka 1996 podpísala Ukrajina so štátmi G7 memorandum, na základe ktorého zastavili aj prevádzku prvého bloku. Dôvodom bola nevyhnutnosť profylaktických opráv.
Od decembra 1996 fungoval v Černobyle len tretí reaktor. Po havárii v marci 1999 znížili jeho výkon na 50 percent.
Presne 15. decembra 2000 Ukrajina definitívne ukončila prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne Černobyľ. Pokyn na jej odstavenie vydal prostredníctvom televízneho spojenia z Kyjeva bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma.
Černobyľský mrak zasiahol aj Československo
V dôsledku havárie v černobyľskej elektrárni bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených až 150 000 štvorcových kilometrov.
V postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska žilo v momente katastrofy 6,95 milióna obyvateľov. Desaťtisíce ľudí ochoreli.
Kedysi nedotknuté lesy a poľnohospodárska pôda stále zostávajú kontaminované. Odhaduje sa, že na následky katastrofy zomrelo od 10 000 po viac než 100 000 ľudí.
Dostupné materiály uvádzajú, že nad územím Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát (30. apríla, 3. – 4. mája a 7. mája 1986).
Prvý a tretí prechod zasiahol celé územie Československa, druhý prechod len jeho západnú časť, takže minul stredné a východné Slovensko.
Výstavba obrovského oceľového plášťa, ktorý má zakryť pozostatky zničeného černobyľského reaktora, sa začala 26. apríla 2012.
