Francúzsky režisér a teoretik Jean-Luc Godard bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskej novej vlny a klasikom svetovej kinematografie.
Jeho filmy so zdanlivo jednoduchými až banálnymi príbehmi provokovali a kritizovali moderný životný štýl a ideály západnej spoločnosti.
Godard bol právom považovaný za veľkého experimentátora, ktorý sa nebál inovatívnych prístupov. Zomrel v utorok (13. 9.) vo veku 91 rokov.
Režisér sa stal jednou z najdiskutovanejších postáv svetovej kinematografie druhej polovice 20. storočia. Vo svojich filmoch nerešpektoval zaužívané pravidlá filmového jazyka. Používal množstvo citátov, narážok a dokumentárnych postupov a vytváral koláže obrazov a zvukov.
Patril medzi kritikov Novej vlny
Širšiemu publiku je známy najmä ako autor filmov Na konci s dychom a Bláznivý Petríček s Jean-Paulom Belmondom v hlavnej úlohe. Jeho posledný film s názvom Zbohom jazyku je „o mužovi a jeho žene, ktorí si už nerozumejú, pretože už nehovoria rovnakým jazykom“, vznikol pred ôsmimi rokmi.
Podobne ako jeho súčasníci François Truffaut a Louis Malle, aj Godard pochádzal z okruhu parížskych filmových kritikov. Rovnako ako oni začínal s hranými náčrtmi a dokumentárnymi filmami. Okruh týchto režisérov sa začal nazývať Nová vlna.
Mladý muž z prominentnej parížskej rodiny lekára a dcéry bankára vyštudoval etnológiu na Sorbonne. Neskôr spoluzakladal časopis Gazette du cinéma, ktorý vychádzal len niekoľko mesiacov.
Keď mu rodina odoprela finančnú podporu, uchýlil sa k bohémskemu životu a v prípade potreby dokonca kradol peniaze a jedlo.
Zamestnal sa ako robotník na stavbe priehrady vo Švajčiarsku a za získané peniaze nakrútil svoj prvý krátky film o stavbe priehrady Opération béton (1954).
Vo filmoch kritizoval spoločnosť
Svojím celovečerným debutom Na konci s dychom (1960) sa Godard nezmazateľne zapísal do dejín svetovej kinematografie. Jednoduchý príbeh o krádeži auta, následnej vražde a úteku predstavil vychádzajúcu hviezdu mladého Belmonda.
Film o atraktívnom rebelovi, ktorý je šarmantným a príležitostným zabijakom na úteku, predstavoval pomstu mladej generácie na vtedajšej úzkoprsej spoločnosti. Vo filme sa tiež použil netradičný strih na osi a v niektorých scénach strih úplne chýba.
Godardove filmy 60. rokov potom predstavovali dekonštrukciu filmových štýlov a žánrov – muzikál (Žena je žena), vojnový film (Karabinieri) a film o filme (Pohŕdanie).
S herečkou Annou Karinou, ktorá bola jeho manželkou v rokoch 1961 až 1967, založil Jean-Luc Godard v roku 1964 vlastnú produkčnú spoločnosť Anouchka Films. Prvý film s názvom Vydatá žena (1964) musel byť vystrihnutý kvôli cenzorom. Nepáčila sa im scéna na pláži s herečkou hore bez.
Vo filme Alphaville (1965) Godard skombinoval sci-fi a film noir a Bláznivý Petríček (1965) je romantická kriminálna road movie s Belmondom a Karinou v hlavných úlohách.
Natočil film o Československu
Natočil tiež polemický dokumentárny film o Československu s českým názvom Pravda. Odišiel do Prahy a natáčal inkognito, často cez okno auta. Český režisér Jan Němec spomínal, ako sa s kolegom Pavlom Juráčkom dozvedeli, že Godard nakrúca v Prahe prorežimný film, a dokonca ho sledovali s úmyslom urobiť s ním rozhovor. To sa im nakoniec nepodarilo.
Godard zostal experimentátorom aj vo svojich osobných dejinách kinematografie, nazvaných Príbeh(y) filmu (1989-1998), päťhodinovej freske zloženej v jeho rozvláčnom štýle zo stoviek filmových úryvkov.
V posledných rokoch napríklad nakrútil film Socializmus (2010), vyše 100-minútový opus o nenaplnených ideáloch západnej spoločnosti, plný kritickej sebareflexie, nečakaných súvislostí, umeleckej kreativity a vtipu. Príbeh sa odohráva na palube výletnej lode plaviacej sa po Stredozemnom mori.
Godardova 3D filmová esej o strate jazyka a schopnosti komunikovať s názvom Zbohom jazyku (2014) získala Cenu poroty na filmovom festivale v Cannes.
V roku 2010 si odmietol prevziať čestného Oscara v Hollywoode. Pred štyrmi rokmi vytvoril ústrednú pieseň pre Festival dokumentárnych filmov v Jihlave a na festivale získal aj cenu za prínos svetovej kinematografii.