Edward Donnall Thomas bol americký lekár, ktorý sa v roku 1990 spolu s Josephom E. Murrayom stal laureátom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu za prácu v oblasti transplantácie krvotvorných buniek získaných z kostnej drene z jednej osoby do druhej.
Jeho výskum zožal celosvetový úspech v liečbe pacientov s leukémiou a inými krvnými ochoreniami. Vo štvrtok (20. 10.) si pripomenieme desiate výročie jeho úmrtia.
Rodák z amerického štátu Texas sa narodil 15. marca 1920. Študoval na Texaskej univerzite v Austine a na Harvardskej lekárskej škole, informuje portál Britannica. Už počas štúdia sa oženil s Dorothy Martinovou a od roku 1963 žili v Seattli. Spolu mali tri deti, uvádza to oficiálna internetová stránka Nobelovej ceny.
Predtým, ako sa stal profesorom medicíny na College of Physicians and Surgeons Kolumbijskej univerzity a na Lekárskej fakulte Washingtonskej univerzity v Seattli, pôsobil v niekoľkých nemocniciach a výskumnom centre.
V roku 1990 sa stal emeritným profesorom Washingtonskej univerzity. V roku 1975 Thomas so svojím výskumným tímom prešiel do Onkologického výskumného centra Freda Hutchinsona.
Založil tam a viedol prvé centrum na transplantáciu kostnej drene na liečbu leukémie, aplastickej anémie a iných krvných porúch na svete. Centru tiež poskytol finančnú odmenu spojenú s Nobelovou cenou.
Prvá úspešná transplantácia kostnej drene
V roku 1956 Thomas vykonal prvú úspešnú transplantáciu kostnej drene medzi dvoma ľuďmi – leukemickým pacientom a jeho jednovaječným dvojčaťom. Telo príjemcu prijalo darovanú dreň a použilo ju na tvorbu nových, zdravých krvných buniek a buniek imunitného systému.
Thomas prijal metódy, ktoré umožňovali zladiť tkanivá darcu a príjemcu natoľko, aby sa minimalizovalo odmietnutie darcovej kostnej drene. Tiež vyvinul techniky na zníženie pravdepodobnosti odmietnutia transplantátu.
Tieto vylepšenia mu v roku 1968 umožnili vykonať prvú úspešnú transplantáciu kostnej drene u pacienta s leukémiou s použitím kostnej drene od príbuzného, ktorý nebol identickým dvojčaťom.
V roku 1990 Thomasovi udelili Národnú medailu za vedu (U.S. National Medal of Science). Počas svojej kariéry napísal aj niekoľko kníh, napríklad Aplastická anémia (Aplastic Anemia, 1978), Hranice transplantácie kostnej drene: Fetálna hematopoéza (Frontiers on Bone Marrow Transplantation: Fetal Hematopoiesis, 1991) a Transplantácia krvotvorných buniek (Hematopoietic Cell Transplantation, 1999).
Je považovaný za „otca transplantácie kostnej drene“
Pred jeho prácou spôsobovala akútna lymfocytová leukémia veľmi vysokú úmrtnosť, tvrdí portál Britannica. Do roku 1990 sa čiastočne vďaka jeho výskumu dalo očakávať, že približne 85 percent všetkých pacientov s lymfocytovou leukémiou s dobrou zhodou ľudského leukocytového antigénu prežije.
Najprominentnejším vyliečeným pacientom Edwarda Donnalla Thomasa je zrejme svetoznámy španielsky tenorista José Carreras, ktorého ešte na sklonku 80. rokov minulého roka zbavil akútnej leukémie.
V roku 1990 odišiel do dôchodku. Naďalej však pracoval na transplantačnom oddelení v Seattli, cestoval a prednášal po celom svete.
„Otec transplantácie kostnej drene“, ako Thomasa mnohí označovali, zomrel v 20. októbra 2012 vo veku 92 rokov.
