Štáty Európskej únie v pondelok (17. 10.) schválili vytvorenie výcvikovej misie pre približne 15 000 ukrajinských vojakov. Ministri zahraničných vecí členských krajín tiež odsúhlasili uvoľnenie ďalších 500 miliónov eur z únijného obranného fondu na zbrane pre Kyjev.
Oznámila to Rada EÚ. Celková suma, ktorou európsky blok Ukrajinu z fondu EPF podporil, tak dosiahne 3,1 miliardy eur. Podľa šéfa únijnej diplomacie Josepa Borrella EÚ tiež pracuje na príprave ďalších sankcií proti Rusku, na zavedenie ktorých v pondelok kolegov vyzval ukrajinský minister Dmytro Kuleba.
„Vojenská podporná misia EÚ bude cvičiť ukrajinské ozbrojené sily, aby mohli pokračovať vo svojom odvážnom boji,“ uviedol v pondelok Borrell. Misia podľa neho potrvá minimálne dva roky a EÚ ju v prípade potreby či požiadaviek zo strany Ukrajiny bude môcť predĺžiť.
Výcvik v Poľsku a Nemecku
Unijní armádni experti by podľa diplomatov mali cvičiť ukrajinských vojakov hlavne na základni v Poľsku, menšiu časť potom v Nemecku. Misia by mala začať fungovať od novembra.
Ukrajinci získajú okrem iného zručnosti potrebné na obsluhu zbraňových systémov dodávaných krajinami EÚ. Dostať by sa im malo aj ďalšieho výcviku podľa potrieb ukrajinskej armády.
Misia by mala trvať dva roky a stáť vyše sto miliónov eur, ktoré poskytne obranný fond EÚ EPF.
Zástupcovia únijných vlád sa v pondelok zhodli tiež na celkovo šiestej polmiliardovej sume na nákup zbraní pre Ukrajinu. Z fondu tým už EÚ vyčerpala viac ako polovicu peňazí, ktoré do neho vložila pre sedemročné obdobie do roku 2027.
Únijní činitelia sú presvedčení, že lídri členských krajín budú v najbližšom čase musieť rokovať o možnom zvýšení financií v tomto fonde. Ten slúži aj na podporu ďalších mimoúnijných krajín.
„Z nášho dnešného rokovania jasne vyplýva, že ak to s podporou Ukrajine myslíme vážne, tak bude potrebné hľadať tie peniaze,“ konštatoval Lipavský.
Rokovalo sa o sankciách veľa?
Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó uviedol, že sa v pondelok zdržal pri hlasovaní o zriadení výcvikovej misie. Povedal, že ju vníma ako krok vedúci k eskalácii konfliktu. Podľa Szijjártóa sa na pondelňajšom rokovaní „bohužiaľ veľa rokovalo o sankciách“.
Budapešť sa stavia k únijným protiruským sankciám kriticky. Podľa nej spôsobujú väčšie problémy unijným ekonomikám ako Rusku a nevedú k ukončeniu vojny.
S únijnými ministrami sa dnes na diaľku z protileteckého krytu spojil šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba. Okrem žiadosti o dodávky nových systémov protivzdušnej obrany vyzval na prijatie ďalších sankcií proti Rusku. EÚ pritom začiatkom októbra schválila ôsmy sankčný balík.
„Pokračujeme v príprave nových sankcií. Neustále rozmýšľame, akým spôsobom by sme (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi skomplikovali financovanie vojny,“ vyhlásil v pondelok Borrell bez ďalších podrobností. Krajiny EÚ sa pritom v pohľade na ďalšie sankcie nezhodujú a podľa diplomatov sa nedá čakať, že by sa v najbližších týždňoch dohodli na konkrétnom návrhu.
Káčer: Slovensko sa do výcvikovej misie zapojí
Do výcvikovej misie Európskej únie pre ukrajinských vojakov sa zapojí aj Slovensko, uviedol minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.
Podľa Káčera sa Ukrajina musí ubrániť pred eskalujúcou agresiou Ruska, pričom jej prežitie je aj v bytostnom záujme Slovenska. Ako pokračoval, diplomati sa zhodli, že Únia bude naďalej pokračovať v podpore Ukrajiny, lebo mier tam nastane len vtedy, keď Rusko prestane útočiť a stiahne odtiaľ svoje vojská. „Žiadna dohoda poza chrbát Ukrajiny nie je pre nás prijateľná,“ odkázal.
„Vyjadril som podporu tejto misii s tým, že sme pripravení poskytnúť inštruktorov a v prípade potreby aj naše výcvikové priestory na Slovensku, ktoré sú na vynikajúcej úrovni,“ dodal. Káčer vysvetlil, že EÚ z fondu EPF môže financovať obrannú a vojenskú podporu Ukrajine.
„Politicky bola táto zhoda veľmi silná – to je hlavný odkaz tohto dňa,“ opísal situáciu. Cieľom EPF je zlepšiť schopnosť Únie predchádzať konfliktom, budovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť.
Vývoj vzťahov medzi EÚ a Čínou
Káčer pripomenul, že témou ministerských rokovaní bol aj vývoj vzťahov medzi EÚ a Čínou. Dodal pritom, že ministri sa zhodli na potrebe pokračovania dialógu a rozvíjania sebavedomých vzťahov založených na princípoch dodržiavania medzinárodného práva.
Kľúčová je pritom otázka ľudských práv, ktoré nemôžu byť podriadené iným záujmom, zdôraznil.
Na okraj rokovaní Rady EÚ sa šéf slovenskej diplomacie stretol s nemeckou ministerkou zahraničných vecí Annalenou Baerbockovou. Zhodli sa na strategickom význame slovensko-nemeckých vzťahov a vyjadrili podporu ďalšiemu rozvoju spolupráce v konkrétnych oblastiach.
Káčer označil Nemecko za spoľahlivého partnera a spojenca, pričom pripomenul aj nemecký príspevok pri financovaní výroby ďalších kusov samohybných húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu.
