Európska únia v pondelok (17. 10.) uvalila sankcie na iránsku mravnostnú políciu, na ministra informácií i na kybernetickú divíziu revolučných gárd, informuje správa agentúry AFP.
Ide o reakciu EÚ na prípad mladej Kurdky Mahsy Amíníovej a protesty v Iráne. Tie v polovici septembra vyvolala jej smrť a ktoré tamojšie bezpečnostné zložky potláčajú silou. Irán už vopred avizoval „okamžitú“ reakciu na tieto sankcie.
Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn sa podľa AFP vyjadril skepticky k možnosti, že sankcie Iránu „ublížia“. Povedal však tiež: „Tento režim možno fungoval počas posledných 40 rokov, ale teraz nefunguje. A preto musí Európska únia urobiť tento prvý krok.“
Podľa zoznamu, ktorý v pondelok uverejnili v oficiálnom vestníku EÚ, sa na „čiernej listine“ ocitlo 11 jednotlivcov a príslušníkov štyroch organizácií.
Medzi sankcionovanými sú velitelia tzv. mravnostnej polície, polovojenských jednotiek Basídž patriacich pod revolučné gardy a uniformovanej zložky národnej polície.
V dôvodovej správe k sankčnému zoznamu EÚ sa uvádza, že za Amíníovej smrť je zodpovedná mravnostná polícia, jej veliteľ pre Teherán i jej prezident na celoštátnej úrovni.
„Podľa spoľahlivých správ a svedkov bola (Amíníová) vo väzbe brutálne bitá a zle s ňou zaobchádzali, čo viedlo k jej hospitalizácii a k jej smrti 16. septembra 2022,“ uvádza sa vo vyhlásení EÚ.
Výpadky internetu v čase vypuknutia protestov
Sankcionovaný minister pre informačné a komunikačné technológie Ísa Zarepúr nesie podľa EÚ zodpovednosť za výpadky internetu. Tie sa v Iráne zaviedli v čase vypuknutia protestov a ktoré obmedzili prístup Iráncov k informáciám a slobode vyjadrovania.
Jednotky Basídž zaradili na zoznam za „mimoriadne tvrdé“ zásahy proti demonštrantom, ktoré „viedli k smrti viacerých ľudí“. V zozname EÚ sa uvádza, že sú „priamo zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne“.
Súčasťou sankcií je zákaz vstupu na územie EÚ a zmrazenie aktív.
